Odčítanie času 4. – Prečo anjeli niekedy neprilietajú. . .

Hej, rozhodla som sa dnes prvoaprílovo pridať ešte jeden článok na mojom blogu. Napíšem vám v ňom niečo o stretnutiach s anjelmi.

Niekedy si veľmi prajeme, aby sme nejakého anjela stretli. A nič – ani pierko z jeho krídla nám nepadne pod nohy.
A inokedy zasa priletí k nám anjel len tak, nečakane, nevolane. Úžasne.

A ja vám teraz všetkým, ktorí podobne ako ja túžobne vyzeráte anjelov, na mojom dnešnom príbehu vysvetlím, prečo občas neprilietajú.

 

0104 pre mňa začal ako každý deň – skoro. Lenže na rozdiel od bežných piatkov, kedy zapadnem popoludní z práce domov s nákupom potravín (keďže u nás obchod nie je, všetko nosím z Revúcej a žijeme preto v štýle „čo zabudneš kúpiť, to nemáš“) – dnešný piatok je výnimkou. Zasa raz cestujem na jedno sobotňajšie podujatie do Blavy.
Pre vysvetlenie – keďže spoje sú od nás zlé, musela by som nocovať buď v Blave, alebo niekde cestou. Niekde cestou je úspornejšie finančne, prespávam preto na POLCESTE (ako som premenovala za posledné dva mesiace Banskú Bystricu).
Ráno bolo idylické, vzduch bol svieži a Predná Hora sa so mnou lúčila niekoľkými jemnými kvapkami dažďa – váhala som medzi alternatívou, že jej tak budem chýbať a druhou verziou, že mi posiela pár kvapiek šťastia na cestu (v štýle môjho obľúbeného slaďáku November Rain).
Ráno nastal problém s ubytovaním, pretože moje bežné VŠ ŠD sú kvôli Erazmu na víkend plné. Nakoniec som trhla ubytko na stredoškolskom ŠD a mohla som vyraziť na cesty. Všetko fičalo v pohodových koľajách – pár pracovných autogramov a cesta pražákom „na polcestu“.
Trochu som sa pomotala ulicami v snahe získať knihu, po ktorej som zatúžila (môj zlatý kolega mi ju síce zohnal naskenovanú k Vianociam – ešte raz ďakujem, Števko, ďakujem, ďakujem, ďakujem), ale ja som stará škola a mám rada knihu v ruke. A tak keď som sa dočítala o tom, že Vědomé snění od Mossa nanovo vydali, srdce sa mi rozbúchalo. Žiaľ, Polcesta mi v naplnení môjho sna dnes nepomohla.

 

A keď som prišla na ten internát, nuž – nabudúce ani na 0104, povedala som si zhrozene.
Nezvyknem sa na sťažovať na maličkosti, dokonca ani na veľké veci, pretože som hypersenzitívny človek, súcitím s inými a tak bojujem za ich práva ako ohnivý drak, no za moje práva by potom mali bojovať iní, lebo sa sama staviam kamsi na koniec radu.
Ale ten intrák ma skutočne vydesil. Z ticha hôr prísť k ulici s rušnou dopravou, aj sprcha na chodbe – v pohode, nie som žiadna mazna.
Chýbajúca nočná lampa už ale v pohode nebola – nie som rada potme sama, potrebujem v takej situácii svetlo. Ibaže krvi by ste sa vo mne nedorezali vo chvíli, keď som počula húkajúcu sanitku, potom druhú. Mám silnú posttraumu (posttraumatickú stresovú poruchu) od synovej smrti, nedokážem počúvať húkajúcu sanitku, vidieť záchranársky vrtuľník, podobne ako počuť pieseň Haleluja. Zakaždým sa rozplačem. Nezvyknem inak plakať – Maroší je môj jediný dôvod pre plač.
Zmobilizovala som sily a šla som bublinkovať. Cestou z intráku sa mi prihovoril vrátnik, zavzdychala som za nočnou lampou. Odkráčala som s bublifukom do areálu za nemocnicou, tam moje dieťa odpojili od prístrojov. Zvyknem tam ísť bublinkovať, keď som „na polceste“. Dúhové bubliny lietali kade-tade. Vracala som sa na intrák s rozhodnutím, že tu veru potme počúvať húkajúce sanitky nebudem a radšej posedím na stanici, už som si raz takéto nočné sedenie v BB vyskúšala pri čakaní na nočný spoj pred mesiacom – a to bolo podstatne chladnejšie, dokonca snežilo – a som tu. Takže zvládnem.

Ale pri návrate ma čakalo prekvapenie – pán vrátnik mi zohnal nočnú lampu. Fúha, úžasná podpora, to už tie húkajúce sanitky – aj teraz práve jedna prebieha popod okná – musím zvládnuť.

 

A že vy ešte stále neviete, prečo anjeli niekedy nepriletia, keď ich voláme a vyzeráme? Akože neviete, to je predsa jasné, nie?
Neprilietajú, sedia predsa na vrátnici….

 

Elena K. Ištvánová 1.4.2016, Polcesta

A ešte i tu 5. – Nie Lurdy, ale Smrdáky. . .

19.10.2025

Veru, nie Lurdy, ale Smrdáky sa kľujú z tej skvelej reformy ministra Druckera. Pobúrené hlasy sa ozývajú naprieč Slovenskom. No kto mu to len predpovedal, že? V štýle hry Kedy vieme, že niekto robí pizzu už začínajú chápať problém i tí, ktorí vidia, že na pizzu cesto miesi ktosi a korenie na pizzu na stôl z tašky vykladá. I tak je ale ešte dosť tých, ktorí [...]

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

A ešte i tu 3. – Zlodejina s vodou

13.10.2025

K dnešnému ťahaniu darebáčin za uši netreba veľa slov – niekto si tu z občanov robí zlatú baňu zrejme zasa raz. Keď čítam takéto informácie, spomínam na staré zlaté časy Divokého Západu, kde každého lumpa bez zaváhania okvačili na najbližší kandeláber. Mali ich tam potom o dosť menej – u nás sa zjavne množia rýchlejšie ako tie medvede, ktoré tu [...]

Miloš Zeman

Exprezident Zeman ostáva po operácii hospitalizovaný. Ruší pracovný program

19.10.2025 20:31

Počas desiatich rokoch vo funkcii prezidenta skončil v nemocnici niekoľkokrát.

kim čong un

Kim má o jedného muža menej. Vojak KĽDR dezertoval extrémne nebezpečnou cestou k susedom

19.10.2025 20:24

Ide o prvého vojaka od augusta minulého roka, ktorý spoločnú pozemnú hranicu s Južnou Kóreou prekročil.

Hasič / Pes /

V dedinke na Zemplíne horel rodinný dom. Škoda presiahla 80-tisíc eur

19.10.2025 19:46

Hasičom sa podarilo z domu zachrániť psíka.

Ladislav Kamenický / Robert Fico /

Rokom 2026 to neskončí. Fico potvrdil pokračovanie konsolidácie aj v ďalších rokoch, no v inej podobe

19.10.2025 19:28

Hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok by sa malo podľa premiéra uskutočniť v utorok.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,243
Celková čítanosť: 10934003x
Priemerná čítanosť článkov: 3372x

Kategórie

Archív