otvorene

Čím sa nám niekto zapíše do srdca? A akých ľudí si do neho púšťame? Odpovede na tieto otázky vypovedajú nielen o tých do nášho srdca prichádzajúcich, ale aj o nás samotných.

A ja v dnešnom článku môjho blogu napíšem, akí ľudia sú „moja krvná skupina“…  Nebudem hovoriť o konkrétnych ľuďoch, len uvažovať o tom, s akými ľuďmi si rozumiem.

Mám rada ľudí.

Nemám rada posudzovanie a hodnotenie, pri mojich cestách životom sa stretávam s rôznymi ľuďmi. Rada s nimi hovorím, učím sa od nich. Cením si každú skúsenosť.

Milou spomienkou pre mňa zostáva, ako som pred rokmi po pôrode Jazmínky, mojej najmladšej dcéry, chodievala s ňou v priebehu pol roka v týždenných intervaloch na kontrolu kĺbikov do Popradu. Bol to pre nás dve celodenný výlet autobusom, nosila som ju v detskej taške a kadečo sme my dve museli zvládnuť, nebolo to celkom jednoduché – no mala som „rozhovorovú“ pani v obchode s obrázkami, v sekáči, kade-tade… Všade nás už čakali a tak sme sa zakaždým zastavili na pár slov, len tak o živote.

Ľudia úprimní, radostní, so zmyslom pre humor…

Klamstvá neznášam, v žiadnej podobe a veľkosti, cením si radostnosť a zmysel pre humor, to som už opakovane písala a niet k tomu čo dodať.

Ľudia vnútorne láskaví…

To z človeka cítite, či v ňom dobro zapustilo hlboké korene, alebo sa len tvári navonok milo. Vnútorne láskavý človek je pomáhajúci, obetavý, podá pomocnú ruku bez podmienok a vtedy, kedy treba.

Niekedy nemusíte človeka ani osobne poznať a jeho krok o ňom jasne vypovie, že má láskavé srdce. Takým človekom určite je pán z Brezna, ktorý sa nezištne stará o kopu mačiek – ako som zistila, keď som v zime hľadala záchranu pre nájdenú túlavú mačičku… Hej, vnútorne láskaví ľudia majú radi zvieratá…

Ľudia, ktorí sa dokážu dívať na svet detsky čisto…

Veria v zázraky, uchovávajú si nádej ako plamienok vo svojom srdci, s ktorým kráčajú dňami. A uvedomujú si „zázračno“ všedného dňa – vidia kvapku rosy na liste, nastavia tvár vychádzajúcemu slnku a vedia byť pochabí, krásne blázniví…

Sú to ľudia, ktorí hlboko vo svojom vnútri uchovávajú dušu dieťaťa a nestrácajú detsky radostný, dôverčivý pohľad na svet…

Ľudia trojcitrónoví…

Moja najstaršia dcéra Kika napísala do jednej súťaže svoju verziu rozprávky o troch citrónoch – nájdete ju i tu, v Kikinej časti blogu, pod názvom Moderná rozprávka o troch citrónoch  – http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/07/23/moderna-rozpravka-o-troch-citronoch/

Takže presne takých ľudí rada stretávam – ktorí sa budú štverať kvôli trom citrónom na sklenený vrch. Ľudí, ktorí sa neboja vynaložiť svoju energiu pre dobrú vec. Ktorí sa nevzdávajú a plnia sľuby. Ktorí vedia, že citróny zo skleneného vrchu sú úplne iné, ako tie z obchodu – úplne, úplne iné – a vedia aj prečo…

Pretože len s takými ľuďmi je každý deň zázrakom…

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 10.5.2016

P.S.: A hej, ľudia môjho srdca nie sú o úžasnom intelekte, ani o úžasnom vzdelaní, ale o úžasnom srdci.