Niečo milé do upršaného dňa dnes dám. Teda – aby sme si rozumeli – ja mám dážď rada, chodievam vždy bez dáždnika (aj tak stále nosievam v rukách nákupy…). Hej, chcela som pôvodne o zlodejinách v zdravotníctve, ale tie počkajú…
Na úvod trochu filozofie…
Vždy som chcela v živote ísť cestou, ktorá má srdce. Taká cesta nemusí byť prechádzkou rozkvitnutým sadom, obloha života nebýva vždy bezoblačná. Ale musí človeka napĺňať kdesi hlboko v jeho vnútri pocitom, že ňou chce ísť, že je to tá jeho pravá cesta.
Kráčať cestou, ktorá nás neteší a nemá pre nás zmysel, je z môjho pohľadu oveľa horšie, než nekráčať ďalej vôbec.
Moje poznanie…
Sú udalosti, ktoré nás posúvajú dopredu – niekedy si to uvedomujeme ihneď a inokedy na to prídeme až po nejakej dobe, ako a kam nás posunuli. Pomaly zbierame čriepky zmúdrenia, skladáme úlomky do jasnejšieho obrazu svojich krokov a životnej cesty…
Ja som tak v priebehu času objavila múdrosť šamanskej cesty. Naučila ma životu nedávať žiadne sprievodné charakteristiky – ako že je dobrý či zlý – život je podľa mňa sám osebe tou základnou hodnotou. Jednoducho je. Toto poznanie sa stalo súčasťou mojej osobnej filozofie.
Nie, nehrám sa na veľkého šamana, len s láskou a úctou pristupujem ku všetkým živým bytostiam – nejde ani zďaleka len o ľudí. Mnoho ľudí pomáha zvieratám, podaktorí už aj prírode, rastlinám… Ony cítia lásku a oplácajú ju. Sme súčasť jedného celku. Šamani hovoria, že dokážeme prežiť bez rúk, nôh, očí, ale nedokážeme prežiť bez vody, vzduchu, slnka a hviezd – aby sme preto pouvažovali, čo naozaj sme…
A výsledky…
Keďže nemám rada teoretikov, prázdne filozofovanie – som človek praxe, činov, ako ste iste pochopili z môjho blogu – výsledky ako dôkaz…
Jahody na našom balkóne na Prednej Hore – bez skleníka, bez hnojív, iba s občasným poliatím a milým slovom – a to minulý mesiac bol balkón s jahodami ešte zasypaný snehom. A moja kapucínka – mám kapucínku hneď po pivóniách najradšej z kvetov – prežila zimu na nevykurovanej chodbe bytovky a už kvitne..
P. S. : A ešte niečo z mojej filozofie – verím spolu s Robertom Fulghumom, po minulosobotňajšej konštelačke už aj viem – že láska je silnejšia ako smrť… Môj syn chce byť so mnou, rovnako ako ja s ním.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 13.5.2016
Celá debata | RSS tejto debaty