Hlas dňa 11. – Vraždiace deti

 

Včera prebehla médiami správa o tom, že tzv. Islamský štát uverejnil videonahrávku s deťmi, zabíjajúcimi s meravými tvárami bez zaváhania v jeho mene väzňov – údajných zajatých kurdských bojovníkov. Viem, detských bojovníkov už v histórii bolo, tzv. Islamský štát nie je prvý, kto deti takto zneužil.

Môj dnešný blog bude o deťoch, ktorým ktosi dal do ruky zbraň a ukradol im detstvo, detskú dušu a budúcnosť. Takže preto – v mene detí – sa dnes v Hlase dňa posledný, jedenásty krát,  mením na ohnivého draka.

 

Deti ako novodobí bojovníci

Deti nie sú žiadnymi bojovníkmi. Sú to deti a majú právo žiť vo svete bez násilia a zla. Majú právo žiť so svojou rodinou, vo svojom domove, so svojimi detskými kamarátmi a svojimi detskými snami. Bez toho, aby im ktosi vymetal hlavy takou či onakou ideológiou, ako tou jedinou celoživotne správnou. Bez toho, aby im ktosi vložil do ruky zbraň a navádzal ich, aby ňou komukoľvek vzali život.

 

Deti ako nepriatelia

Deti – bojovníci sa stávajú hrozbou. V spoločnosti, ktorá robí z detí vrahov, prestávajú platiť pravidlá morálky civilizovaného sveta, že voči ženám a deťom je potrebné sa správať ohľaduplne. V takej spoločnosti sa vytráca súcit s tými, ktorí sa snažia nájsť novú vlasť z rôznych dôvodov. Pretože pôvodný morálny apel „veď sú to len ženy a deti, kto k nám prichádza“, prestáva jednoducho platiť.

 

Varovná správa o zle

Jedno z najotrasnejších svedectiev o manipulácii s ľuďmi zo strany patologického spoločenstva je pre mňa kniha Tvrtka Vujityho Posledná cesta do pekla o genocíde vo Rwande. Čítala som ju pred pár rokmi a takmer celú som ju preplakala. Mátožila ma ešte dlho v snoch.

 

Rwandská genocída patrí k najväčším genocídam 20. storočia. Šlo o masové vraždenie,  odohrávajúce sa v apríli až júli 1994, pri ktorom prišlo o život údajne až viac ako milión umiernených Hutuov a Tutsiov, boli zavraždení radikálnymi, militantnými skupinami. Viac ako 2,5 milióna ľudí údajne prišlo o strechu nad hlavou, boli vyhnaní zo svojich domovov.  Prečo spomínam túto genocídu? Aj v rámci nej boli ľudia ohlupovaní prostredníctvom médií, vysielaním v rozhlase a televízii, novinami šíriacimi nenávistnú propagandu. Nepriatelia boli dehumanizovaní, s cieľom aby ich prestalo ich okolie vnímať ako ľudí  (hovorilo sa o „šváboch“ a o „odplevelení“). Ľudia boli vtedy zabíjaní i na miestach, ktoré pre svoj úkryt pokladali na bezpečné, v kostoloch či v školách.

 

A teraz prekročím svoju hranicu – pre dobro veci

Nepopisujem nikdy násilné činy v mojich odborných prácach z úcty k obetiam. Teraz to ale dám –  to, čo sa v oficiálnych zdrojoch nepíše, to z môjho pohľadu najhroznejšie – bolo to, že zabíjali susedia susedov, že matka zabila vlastné deti a manžela, rozpárala si brucho a zabila i seba s vlastným nenarodeným dieťaťom, „švábom“.

Keď peklo pominulo, dali si tí ktorí zostali otázku, ako budú žiť ďalej. Museli si na ňu nájsť odpoveď, ak chceli žiť vedľa seba a nepozabíjať sa navzájom. Sila odpustenia, ktorá ich sprevádzala na ich ceste, sa v odbornej literatúre uvádza ako príklad jeho liečivej moci. A prestali sa deliť na rôzne kmene, teraz sú len Rwanďania.

 

Záverom…

Keď som včera čítala o vraždiacich deťoch – „novodobých bojovníkoch tzv. Islamského štátu“, bolo to nie o bojovníkoch, ale o obetiach toho šialeného spolku. Je potrebné prestať šíriť v médiách videa a správy tzv. Islamského štátu, lebo práve medializácia je ich cieľom.

A je najvyšší čas ho zastaviť, akokoľvek, za akúkoľvek cenu. Ak teraz nepotlačíme jeho zlo, chcete azda o dva – tri roky strieľať do desaťročných detí – „bojovníkov islamského štátu“?

 

 

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 28.8.2016

 

DSC_0247a

A ešte i tu 6. – Keď si štát koleduje o problém. . .

20.10.2025

Čakala som pár dní, kým som k týmto slovám vykročila. Lebo oveľa tvrdšie by boli v tej chvíli ako teraz – a ani teraz to nebudú okruhliaky z pláže. Som hodne nahnevaná ako si niektorí obtierajú hubu o učiteľov i odborníkov, ľudí pracujúcich s rómskymi deťmi deň za dňom. Nálepkujú ich ako rasistov len preto, že im pravdivo hovoria o problémoch v praxi. Pritom [...]

A ešte i tu 5. – Nie Lurdy, ale Smrdáky. . .

19.10.2025

Veru, nie Lurdy, ale Smrdáky sa kľujú z tej skvelej reformy ministra Druckera. Pobúrené hlasy sa ozývajú naprieč Slovenskom. No kto mu to len predpovedal, že? V štýle hry Kedy vieme, že niekto robí pizzu už začínajú chápať problém i tí, ktorí vidia, že na pizzu cesto miesi ktosi a korenie na pizzu na stôl z tašky vykladá. I tak je ale ešte dosť tých, ktorí [...]

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

rakúsko, škola, streľba, graz, polícia

Učiteľku vydierali, okrádali a znásilňovali. Mladiství cudzinci spoznali tresty

20.10.2025 22:30

V prípade, ktorý otriasol alpskou republikou, sa zodpovedá celkom sedem maloletých, z ktorých najmladšiemu bolo 13 rokov.

lisabon, gloria, nehoda, lanovka

16 obetí. Lano, ktoré spôsobilo tragédiu lanovky v Lisabone, nespĺňalo normu

20.10.2025 22:10

Lano nebolo certifikované na prepravu ľudí.

turecko, cyprus, ropa, plyn, prieskumné vrty

Pár dní pred konferenciou o klíme začína Brazília ropné vrty pri ústí Amazonky

20.10.2025 21:44

Vŕtanie neďaleko ústia Amazonky do Atlantického oceánu by malo trvať približne päť mesiacov.

Vladimir Putin

Na zvyšok roka im zostali „drobné“. Šesť ruských regiónov je na pokraji rozpočtového kolapsu

20.10.2025 20:02

Prvý polrok tohto roka uzavrelo s deficitom vo verejných financiách až 67 ruských regiónov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,244
Celková čítanosť: 10937475x
Priemerná čítanosť článkov: 3372x

Kategórie

Archív