otvorene

Každá z vecí by mala mať svoj protipól. Je biela a čierna, tma a svetlo, noc a deň, dobro a zlo. Je to jednoducho tak, v správnom poriadku vecí sveta.

A keď ma večer zaujal v Pravde blog, ktorý napísal blogger politológ, rozhodla som sa zauvažovať na túto tému.

Blogger politológ dal otázku a k nej úvahu o tom, prečo zrušili titul národný umelec.

Možno s ním len súhlasiť. Ocenenie by sme pre mimoriadne umelecké kvality a výkony mať na Slovensku mali. Otázne je, koľko máme takých, ktorí by si takýto titul naozaj zaslúžili.

Pravdou je tiež, že sa to označenie sprofanovalo, pretože nebolo prideľované v minulosti len na základe výkonu umelca, ale i jeho správnej politickej orientácie. Nuž, nič nové pod slnkom.

Malo by význam prideľovanie titulu?

Pokladám za dôležité kultúru národa uchovávať a posúvať pozitívnym smerom. Vzorom kultivovanosti správania v spoločnosti by predsa nemali byť indivíduá, na ktorých sa časť národa baví v reality show, a tá druhá časť národa chytá za hlavu.

Rovnako ani ľudia, ktorí plnia stránky bulváru a jediné, čím sa dokážu presláviť a zviditeľniť naozaj, nie je ich tvorba, ale ich neviazanosť, či hlúpe výroky.

Na druhej strane práve tí, ktorí kultúrne môžu národ obohatiť, by sa mali otvorene pomenovať, mala by im byť venovaná pozornosť. Máme aj dostatok hodnotnej literatúry, kvalitných umelcov uznávaných vo svete, no doma pomaly neznámych. Veď nechodia žúrovať kade-tade, či tárať do Smotánky, aby ukázali, že bez nich slovenský showbiznis jednoducho nemôže existovať.

Je preto z môjho pohľadu namieste pomenovať verejne v spoločnosti tých, ktorí ju naozaj dokážu umením obohatiť.

Kultúru národa možno merať rôzne…

Pravdaže, určite, kultúra národa sa nemeria počtom národných umelcov na počet obyvateľov. Ale vypovedá to o schopnosti spoločnosti oceniť kvalitu v umení. Ukazuje tiež, akú kvalitu je spoločnosť schopná vnímať, na akej úrovni kultivovanosti sa nachádza.

Kultivovanosť nie je o tituloch, ale niekedy môže pomôcť ocenenie zaostriť spoločenskú pozornosť. Myslím, že spoločnosť by mala smerovať ku vyššej kultivovanosti a kultúre. A schopnosť oceniť ozajstné umenie, jeho kvalitu, je jedným z krokov tým správnym smerom.

A čo na to ja?

No jasné, moji stáli čitatelia ma už poznáte a z úvodu môjho dnešného blogu tušíte, že neskončíme pri tomto konštatovaní. A tušíte veľmi správne.

Myslím si, že by sme mali poskytovať nielenže opätovne titul národný umelec, ale i novozavedený titul „národný fušer“.

Titul národný fušer – komu?

Nuž, rozhodne by sme sa nemali obmedzovať len na umenie, ale smelo a rozhodne označiť túto kvalitu v rôznych oblastiach života spoločnosti – aj v politike.

Zdá sa mi, že v našej spoločnosti by tento titul bol vysoko perspektívny.

Záverom…

No čo myslíte, mali by sme na Slovensku dosť adeptov na tento titul?

Kto by podľa vášho názoru bol Top 1?

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 31.10.2016