otvorene

Bývajú dni plné snov, kedy nám tancujú pred očami predstavy budúcnosti, hrajúce dúhovými farbami a uvažujeme o tom, čo všetko by sme chceli a aké by to bolo, keby… Premietame si rôzne verzie príbehov svojho života a vyberáme, vyberáme…

No hej, som niekedy taký veľký snívač. Ale veď tuším Shakespeare povedal, že „sme stvorení z tej istej hmoty ako sny“…

A bývajú aj iné dni. Tak o nich dnes…

A potom prichádzajú dni ako dnešný.

Dni, kedy nemáme veľké sny, ležia kdesi spiace na našom ľavom pleci…

Že prečo?

Nie, nebolo to únavou. Jasné, písala som väčšinu dňa, no píšem už nejaký čas po nociach a dokážem sa premôcť pri únave. Zakaždým na chvíľu prepnem pozornosť a píšem ďalej. Teraz mám dovolenku – a tak píšem cez deň, čo je OK. Navyše povinnosti zvládam v podstate od detských čias, pretože som zodpovedný a hodne výkonný človek – a viem si povinnosti zadeliť.

Dnešný deň bol o strachu. V takéto dni si uvedomíte, že chcete len také malé, maličké šťastie, – aby dieťa bolo v poriadku. Moja stredná dcéra pokračovala v zubnej tortúre, absolvovala zasa nejaké vyšetrenia na zubnej klinike a hrozí jej operácia uzliny. Dieťa plakalo do telefónu, poslali ju na rentgen – a mne to trhalo srdce. Moc si prajem, aby bola moja najdlhšia v poriadku a žiadnu operáciu nepotrebovala.

U nás doma vládne ťažká nepohoda – plačem už málokedy, zväčša sa bránim tým, že uvažujem o hocičom, alebo sa idem pozrieť na niečo pekné (moje kvety, výhľad na prírodu, kadečo..).

A tak vám dnes nahodím moju dnešnú úvahu.

Uvažovala som o podobnostiach. Prezradím vám – kedysi som venovala moju diplomovú prácu hľadaniu odpovede na otázku, či sa ľudia blízki, priatelia majú navzájom podobať (vrana k vrane sadá…) alebo odlišovať (protiklady sa priťahujú…)?

Podobnosti môžeme ale vnímať v kadečom. Viete napríklad čím sa podobajú voda a láska? Že nie? Mohla by som teraz skonštatovať, že ani ja – ale nebola by to pravda. Uvažovala som o tom dnes, aby som unikla myšlienkami.  

A myslím si, že majú toho mnoho spoločného. Takže dáme v dnešnom blogu o tých podobnostiach?

Vážne sa láska a voda niečím podobajú?

Sú pre nás životne dôležité, neprežili by sme ani bez jednej. O životnej nevyhnutnosti vody vás hádam presviedčať nemusím. A k láske – nehumánne psychologické pokusy zistili, že citová deprivácia  (nedostatok láskavej pozornosti)  bezpečne vedie u živých bytostí ku ťažkým poškodeniam vývinu, až ku ich smrti. Takže tak.

Podobnosti tým nekončia…

Voda a láska sú súčasťou nás samých, našej podstaty, voda telesnej a láska duchovnej. Nevidíme ich, no bez nich neexistujeme.

Ak máme v živote dostatok vody, udržuje nás to zdravých a sviežich. Ak máme v živote dostatok lásky smerujúcej od nás k iným, aj od iných k nám, je náš život plný svetla a tepla.

Samozrejme podobnosti tým ešte nekončia…

Voda i láska sú neviditeľné – „priesvitné“.  Nevidíme niekedy vodu v ovzduší v podobe pary a rovnako niekedy prehliadame lásku… 

A ešte nejaká podobnosť…

Voda i láska nás môžu „niesť“ dopredu.  

Presah…

Počítač nepočíta s vodou, nepočíta ani so srdcom.

Ale ten náš sa už stretol s trochou vody pri menej opatrnom polievaní kvetov, a samozrejme i s láskou – viete, ako krásne sa mu občas prihováram, keď niečo dopisujem, ukladám na kľúč a ponáhľam sa na ranný autobus? Som si istá, že to na náš počítač platí, keď ho milo oslovím, nahodí tie veci na kľúč potom oveľa rýchlejšie.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 13.12.2016

Ach, hej, ako som napísala v úvode, existujú rôzne verzie našich príbehov… Originál fotený bol tento prvý, ostatné sú pravé fotošopové…

Ktorá z týchto verzií príbehu by sa páčila vám?