Okamihy 8. – Po stopách šťastia. . .

Zrejme každý z nás hľadá nejakým spôsobom šťastie. Chceme byť šťastní? Alebo iba nebyť nešťastní? A je v tom vôbec rozdiel?

Ach, hej, toto je zameranie môjho dnešného blogu.

 

Kedy sme šťastní?

Väčšina z nás vie povedať, kedy sme šťastní. Sú to okamihy. Ak hovoríme o dlhodobom šťastí, je to v skutočnosti životná spokojnosť.

A obvykle sa oba pojmy spájajú nie s veľkou kopou peňazí, ale so vzťahmi, s niekým pre nás dôležitým. Tento môj názor mi potvrdzuje i skúsenosť, že tí, ktorí vyhrajú v lotériách veľké kopy peňazí, sa v skutočnosti šťastnejšími nestanú, skôr opak je pravdou.

 

Výskum o šťastí

Výskum britského ekonóma Lazarda, ktorý tvrdí v podstate niečo podobné, ako uvádzam vyššie ja teraz, aj o vzťahu ku spoločnosti. Podľa neho sú pre pocit šťastia dôležité:

  • duševné zdravie,
  • uspokojujúca a bezpečná práca,
  • láskyplný osobný život,
  • bezpečná spoločnosť
  • a morálne hodnoty.

V Európe raz za dva roky dokonca robia prehľad výskumníci pod záštitou OSN o miere šťastia v jednotlivých krajinách. Ako podklad porovnania im slúžia ukazovatele:

  • HDP na obyvateľa,
  • očakávaný počet rokov dožitia v zdraví,
  • sociálna podpora (meraná podľa toho, či máte niekoho, na koho sa dá spoľahnúť),
  • dôvera meraná podľa pocitu korupcie v krajine,
  • pocitová sloboda riadiť si vlastný život
  • a štedrosť meraná počtom darov.

Týchto šesť kategórií v štátoch až na niekoľko výnimiek viac-menej súvisí s pocitom šťastia občanov. Samozrejme údaj vypovedá len o „priemernom šťastí“, niekde môžu byť nerovnosti veľmi vysoké. Najviac rovnosti v pocite šťastia medzi ľuďmi je v Bhutáne.

Odborne sa to tak pekne a jednoducho poskladá dokopy. Skúma sa a zistí….

Existuje dokonca Medzinárodný deň šťastia, je to 20. marec. Jeho vznik OSN zdôvodnilo tým, že hľadanie šťastia pokladáme za základný ľudský cieľ.

 

Ako byť šťastný…

Psychológovia by povedali, že zjednodušene je šťastie o kvalite živote. Dokonca tvrdia na základe výskumov, že extrémne šťastní ľudia si svoj životný postoj udržujú buď tak, že dostatočne nespracovávajú prijaté informácie, alebo sa pred negatívnymi správami zvonku chránia. A to je podľa vedcov tiež dôvod, prečo môžu mať ostatní ľudia sklon ich podviesť (pretože ich pokladajú za málo realistických, naivných).

 

Je šťastie len o šťastí?

Alebo je niekedy aj o vyhrabaní sa z pocitu hlbokého nešťastia?

Pripadá vám táto moja otázka zvláštna? Hm, a možno aj mne. Ale viem presne, čo tým myslím. Moje posledné tri dni. Čo už, keď máte poznanie. Celú cestu z Bratislavy v buse som preplakala – a šli sme nie krátku cestu cez Polcestu, ale dlhú južnú trasu. Mala som na výber – vziať si dovolenku, spať, spať, spať – a nemyslieť na nič. Človek si môže klamať dlho, chytať sa nádeje rôznymi spôsobmi. A ja som veľmi kreatívny človek v tomto smere, verte. Alebo prijať pravdu – poznanie, ktoré som prežila v roli mŕtveho, že môj syn sa nemôže vrátiť, že sa naozaj nemôže vrátiť ani keby veľmi chcel, a že to nie je o jeho láske ku mne, pretože ako mŕtvy ani nevie chcieť  – a vykročiť s tým ďalej. Spraviť aspoň jeden krok tým opačným smerom.

Jasne, aj teraz plačem, ale aspoň si už viem pomenovať pravdu. A hej, viem čo musím teraz spraviť, dnes.

 

Záverom…

Hm, vraj šťastie je relatívny pojem.

 

 

Elena K. Ištvánová    Predná Hora, 26.4.2017

Vo vánku 4. – Svet potrebuje hrdinov. . .

30.03.2025

Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]

Načo veľa slov 6. – Bez svedomia. . .

28.03.2025

Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]

Načo veľa slov 5. – Policajtov máme málo. . .

26.03.2025

Policajtov máme málo. Nejdem teraz analyzovať prečo sa tam nehrnú ľudia – zostaňme pri tom, že ich je málo. Štát by ich mal preto nemal vystavovať zbytočným rizikám. Vôbec nerozumiem konaniu kompetentných, ktorí ponechajú zbroják v rukách bývalých policajtov a nijako nevyžadujú ich pravidelné kontrolné psychologické či i psychiatrické vyšetrenia. O tom, že [...]

APTOPIX Trump Zelenskyy

Americké drancovanie ukrajinského bohatstva? Kyjev vidí prízrak kolonializmu, Medvedev čaká šibenicu pre Zelenského na Majdane

31.03.2025 06:00

Americký návrh dohody vyzerá z ukrajinského pohľadu ako pohroma napísaná na 58 stranách. Čo zvlášť šokovalo politikov v Kyjeve po prečítaní dokumentu?

Grónsko, Jens-Frederik Nielsen,

Nový grónsky premiér rázne odmietol Trumpove ambície: Spojené štáty nás nezískajú

30.03.2025 22:48

Podľa prieskumov väčšina obyvateľov tohto strategicky významného ostrova podporuje nezávislosť od Dánska.

Zemetrasenie, Thajsko,

V blízkosti súostrovia Tonga v Tichom oceáne udrelo silné zemetrasenie

30.03.2025 22:19

Súostrovie Tonga v Tichom oceáne zasiahlo silné zemetrasenie, kvôli ktorému úrady vydali varovanie pred vlnou cunami.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,122
Celková čítanosť: 10249559x
Priemerná čítanosť článkov: 3283x

Kategórie

Archív