otvorene

Spomenuli ste si v stredu na jedno výročie? Nie je to dôvod na oslavu, takže možno ani nie. Viete, aký je to dátum? Prešlo už 31 rokov od výbuchu Černobyľu.

V dnešnom blogu mojej ďalšej jedenástky o odkaze Černobyľu dnešku. A hej, celá jedenástka bude o tom, ako by Zem mohla ľahšie dýchať – a my s ňou…

Černobyľ?

Pamätníci vedia, mladším pripomeňme, že šlo o výbuch jadrovej elektrárne v Rusku v roku 1986, ktorý mal dosah aj na ďalšie krajiny sveta a ich obyvateľov. Rádionuklidy unikali niekoľko dní. Horšie to bolo tam, kde spŕchol rádioaktívny mrak v podobe dažďa. Hovorí sa oficiálne najmä o Bielorusku, ibaže spád rádioaktivity postihol i západnú a strednú Európu, bol intenzívny aj v niektorých oblastiach Slovenska.

Neriešim technické súvislosti. Nezodpovedný alkoholik, neinformovaný personál, obchádzanie predpisov a nedostatočná kontrola, chybná konštrukcia reaktora, možnosť obchádzať automatizovaný bezpečnostný systém – v podstate to už je teraz vlastne jedno, čo k výbuchu viedlo. To, čo jedno nie je – a chcem to pripomenúť – je hrdinstvo niekoľkých desiatok ľudí, ktorí sa snažili minimalizovať dopady tej katastrofy na svet – a obetovali pritom vedome svoj život. Patrí im moja úcta.

Obetí  havárie bolo veľa

• niektoré zdroje uvádzajú údaje o státisícoch mŕtvych v dôsledku sekundárnych následkov (oneskorených somatických prejavov) – ani zďaleka nejde len o nádorové ochorenia, ale i kardiovaskulárne, či genetické (tie bývajú odborníkmi niekedy označované ako stochastické náhodné, t. j. nie vždy vzniknú). Odborníci hovoria len (!) o niekoľkých desiatkach preukázaných prípadov, pretože nevedia rozlíšiť oneskorené stochastické účinky žiarenia (a tak hovoria i o fajčení, či ďalších rizikových faktoroch) a tak ich preto neberú vôbec do úvahy.
• nie sú to ani zďaleka všetky obete, odborníci priznávajú, že pri dobe oneskorených účinkov radiácie je populačné rozloženie takmer štatisticky normálne, s maximom krivky cca 30 rokov (povedané jednoducho – ešte v dôsledku dopadov havárie zomierajú v súčasnosti ďalší ľudia), údajne veľmi skromné odhady  situácie hovoria o 450 až 1200 ľuďoch, ktorí u nás zomreli na následky havárie – zväčša ako dôsledok rakoviny, vyvolanej  týmto žiarením.

Rôzne zdroje odhadujú, že u nás prvý a tretí prechod rádioaktívneho mraku zasiahol celé Slovensko, druhý raz mrak prešiel len západným Slovenskom. Priemerná hodnota zamorenia u nás bola 4200  kBq/m² (okresy južného Slovenska mali i trojnásobok tejto hladiny .

• ja medzi obete radím i presťahovalcov, okolo 350 000 sa ich teraz vracia radšej späť do Černobyľu. Títo ľudia dostali obrovskú dávku žiarenia a žijú celoživotne vo zvýšenom zdravotnom riziku, museli zanechať celý svoj majetok a celý svoj doterajší život, všetko. A na novom mieste neboli prijatí komunitami, závideli im podaktorí ich nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorá má odhaliť vznikajúce problémy, aj ďalšie výhody. Nuž, ľudská malosť zrejme nemá hranice…

Černobyľ, veď hej, Černobyľ… Ten ožil. Žijú tam ľudia, aj keď následky ešte dlho krajina ponesie.

Ale o tom viac nabudúce.

Elena    Predná Hora, 28.4.2017

P. S.: No áno – názov jedenástky je podľa Kikinej básne (nájdete ju v Kikinej časti blogu KIKA PÍŠE  pod názvom Balada o vojne a mieri)

P.P.S.: A hej, pre tých, ktorí si všimli – je to prvý krok zmeny…