Slnko za mrakmi 8. – Je náš osud predurčený?

 

Hm, dnes som uvažovala o osude a osudovosti. Vlastne po celý deň mi prichádzali aj také veci z rôznych strán, ktoré presne s touto témou súviseli. To pred zajtrajším odchodom do Bratislavy, premieľam niektoré veci v hlave.

Takže dnes tú osudovosť domeliem.

 

Osudové udalosti…

Mnoho udalostí nám prichádza do života ako osudové zmeny, ktoré náš život menia nejakým spôsobom. Niektoré z nich sú drastické a menia náš život bez nášho zásahu od základu. My na ne len musíme nejakým spôsobom reagovať. Takou udalosťou je smrť blízkeho, naša vážna choroba a podobne.

Iné sú len ponukou osudu a môžeme ich chápať ako príležitosti – sú šancou veci  si ujasniť, utriediť a samozrejme aj meniť, respektíve svoj život niekam posunúť (v dobrom, ak ide o životné šance, alebo aj v zlom, ak ide o lákadlá, ktorým sa len máme naučiť odolávať a my to nezvládneme).  Je na nás, ako sa k nim postavíme. Rozhodne náš život podľa mňa nebeží tak osudovo daný, že my sami sa len máme pasívne prizerať, a všetko pôjde akosi samospádom. Naša aktivita je v takých prípadoch nielenže žiaduca, ale aj nutná. Takou životnou šancou je napríklad problémový vzťah, v ktorom sa k nám správa ten druhý zraňujúco a nedôstojne, bez úcty, ponižuje nás. Môžeme v takom vzťahu pokračovať roky, ale strácame aj sebaúctu. Alebo si uvedomíme, že toto rozhodne nie je vzťah, ani partnerstvo, a už vonkoncom nie láska, že si zaslúžime viac a že na tom budeme sami aktívne pracovať.

A že ak sme si niečo také do života pritiahli alebo zvolili, potom to  zrkadlí náš osobný problém (nedostatok sebalásky, nedostatok sebaúcty, nedostatok zrelosti?). Môžem hľadať spôsob, ako so sebou pracovať, aby sa mi podobné skúsenosti v živote už určite neopakovali, t. j. úprimne si bilancujem a neopakujem chybu.  To už mám len vo svojich rukách, nie je to žiadny osud.

S našim osudom je to skrátka ako s cestou do práce – nemôžem sa vyhovárať na osud, ak namiesto toho, aby som sa prichystala a a vyrazila na autobus, budem ležať v posteli a do práce nedorazím. Životné udalosti nám poskytujú príležitosť k rastu. Vidíme svoju chybu a máme šancu ju neopakovať, t. j. meniť sa k lepšiemu, rásť.

 

Ako veci meniť…

V múdrych knihách sa hovorí, že potrebujeme veci vnútorne prijať, až tak ich potom dokážeme meniť. Prijatie znamená prestať sa trápiť nad tým, že som spravil chybu, pretože mi práve tá chyba pomohla uvidieť správnu cestu – jej následky si beztak vždy nesieme a uvedomujeme si to, ako sme rozumní. V takom prípade pomáha prijať chybu, poďakovať jej za to, že nás niečo naučila.  V duchu sa s ňou rozlúčiť a povedať si, čo budem teraz robiť inak, vo svoj prospech, aby som chybu neopakoval. Pretože len vďaka tomu sa môžem stať kráľom vlastného života.

Každý z nás občas robí takéto chyby. Ja som si tak prehodnotila niektoré veci. A bratislavskú štvordňovku hodlám využiť presne na takú bilanciu (veci jasné už dávno mám, budem už len stavať zmenu) a spravím krok vpred.

 

Teraz…

Ach, ešte trochu si užívam domov. Dorazila som večer z práce, musela som kadečo postíhať pracovne, dokonca i dištančnú úlohu na vzdelávanie som zvládla. Ráno vyrážam do Bratislavy až do nedele.

Moje baby tiež dnes večer dorazili zo školy z Košíc. Pripadám si v tejto chvíli ako Mary Bardová (hrdinka románu Betty Mc Donnaldovej Čo život dal a vzal, ktorý moc a moc milujem), rozprávajú mi kadečo pomedzi písanie blogu, čo mi mätie myšlienky – no aj tak sa nekonečne vytešujem v hrejivom humore, ktorým žiaria moje deti.

 

Záverom…

Náš osud chce, aby sme rástli. Poskytuje nám k tomu príležitosti, no ako ich využijeme a zrealizujeme, to je na nás…

 

Elena  Predná Hora, 24.5.2017

 

A ešte i tu 6. – Keď si štát koleduje o problém. . .

20.10.2025

Čakala som pár dní, kým som k týmto slovám vykročila. Lebo oveľa tvrdšie by boli v tej chvíli ako teraz – a ani teraz to nebudú okruhliaky z pláže. Som hodne nahnevaná ako si niektorí obtierajú hubu o učiteľov i odborníkov, ľudí pracujúcich s rómskymi deťmi deň za dňom. Nálepkujú ich ako rasistov len preto, že im pravdivo hovoria o problémoch v praxi. Pritom [...]

A ešte i tu 5. – Nie Lurdy, ale Smrdáky. . .

19.10.2025

Veru, nie Lurdy, ale Smrdáky sa kľujú z tej skvelej reformy ministra Druckera. Pobúrené hlasy sa ozývajú naprieč Slovenskom. No kto mu to len predpovedal, že? V štýle hry Kedy vieme, že niekto robí pizzu už začínajú chápať problém i tí, ktorí vidia, že na pizzu cesto miesi ktosi a korenie na pizzu na stôl z tašky vykladá. I tak je ale ešte dosť tých, ktorí [...]

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

USA, Donald Trump, Washington, policajti, Národná garda

Súd rozhodol, že Trump môže vyslať Národnú gardu do Portlandu

20.10.2025 23:38

Rozsudok umožňuje nasadiť 200 príslušníkov Národnej gardy na ochranu federálnych budov.

Israel Palestinians Gaza

Odpoveď Izraela za dvoch zabitých vojakov? Na Gazu zhodil 153 ton bômb

20.10.2025 23:15

"Primerie nie je povolením Hamasu na to, aby nás ohrozoval," uviedol Netanjahu.

rakúsko, škola, streľba, graz, polícia

Učiteľku vydierali, okrádali a znásilňovali. Mladiství cudzinci spoznali tresty

20.10.2025 22:30

V prípade, ktorý otriasol alpskou republikou, sa zodpovedá celkom sedem maloletých, z ktorých najmladšiemu bolo 13 rokov.

lisabon, gloria, nehoda, lanovka

16 obetí. Lano, ktoré spôsobilo tragédiu lanovky v Lisabone, nespĺňalo normu

20.10.2025 22:10

Lano nebolo certifikované na prepravu ľudí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,244
Celková čítanosť: 10938047x
Priemerná čítanosť článkov: 3372x

Kategórie

Archív