Osud, alebo inak aj Zámer sveta, má jasno o tom ako náš život pobeží. Na rozdiel od nás samých. My často tápeme na svojej ceste, zastávame či odbočujeme zo správneho smeru. Nemá to Zámer sveta s nami ľahké, poviem vám…
Čo je pre nás pri hľadaní tej správnej cesty najdôležitejšie?
Hm, pravdaže, o tom dnes píšem v mojom blogu.
Zámer sveta alias Osud…
Osud môžeme chápať rôzne. Ja nad tou otázkou už dva dni uvažujem, akosi mi ju vyplavilo po sobotňajšej konštelačke, ktorou som čosi uzavrela. Definitívne, zostal dočasne pocit prázdna.
Predstavte si, že vám vytrhnú pokazený a boľavý zub. Po vytrhnutí to ešte chvíľu bolí, kým sa rana zahojí. Jednoducho tým obdobím doznievajúcej bolesti pri hojení treba prejsť. Ale bol by nezmysel priať si, aby ten problematický zub bol späť – a trpeli by sme ďalej. Hodne múdru myšlienku som k tomu objavila, že je ťažké sa pustiť niečoho, čo trvalo dlho, ale je nezmysel držať sa niečoho, čo je prázdne a škodí nám.
Samozrejme pritom sa z nášho vnútra vyplavia rôzne veci, ktoré nemáme spracované a potrebujeme ich riešiť – ja sa zaoberám otázkou komu možno v živote veriť. A ešte niečím, ale o tom vám nemôžem napísať – no dobre, nebudem sa vyhovárať – môžem, ale nechcem.
Odpovede…
Neviem, poznáte tú situáciu, kedy vám Zámer sveta nasýpa odpovede, ako semienka vtáčikom do krmítka? No mne sa to teda teraz stáva – aj niekoľko koincidencií za jeden deň, akoby Osud chcel, aby som si niečo pre mňa dôležité konečne všimla – lenže ja netuším, čo to má byť.
A posledné dva dni mi takto sype dookola veci, ktoré veľmi úzko súvisia so súčasnou situáciou, v ktorej sa nachádzam. Dávala som si otázku, kam ma to Zámer sveta smeruje. A že to chcem jasne uvidieť, teraz. No a hneď som dostala po zvedavom nose. S trpezlivosťou. Predstavte si, včera a dnes mi práve toto koincidencie bláznivo signalizovali znovu a znovu. Najskôr mi nabehla predobedom na fb múdra myšlienka, že veci sa skladajú ako majú. Potom Hellinger vo videu na výcviku riešil tému trpezlivosti.
Moc krásne to povedal – no prezradím vám to. Podľa neho trpezlivosť zahŕňa trpezlivé čakanie na správny čas. Keď zasejeme semienko, musí vyklíčiť a vyrásť – to potrebuje čas, a žiadne naše poskakovanie popri poli to neurýchli. Musíme čakať, kým semienka vyklíčia, vyrastú, až tak získame úrodu. Nakoniec je vždy potrebné byť trpezlivý, nechať veci plynúť a vyčkať na ten správny čas… Zvláštne, však?
Záverom…
Pravdaže, koincidencie majú pravdu. Jasne cítim, že ma napomínajú. Viem, že by som mala pokorne skloniť hlavu a byť trpezlivá. Veď hej. No vo mne stále prevoláva môj buričský duch – čo je to ten správny čas, hej, hej, povie mi to už konečne niekto?
Hm, byť trpezlivý, nechať veci plynúť a čakať na ich naplnenie je veľké umenie…
Elena Predná Hora, 26.6.2017
ospravedlňujem sa Vám pani Elena za tie moje ...
pevne viem, že rkc už rieši Bežákov prípad-onedlho... ...
Možno by sme si mali bližšie špecifikovať ...
vždy keď som hľadal rezervy, aby som prežil, ...
vždy vždy sa nájdu rezervy-len treba hľadať ...
Celá debata | RSS tejto debaty