otvorene

O čom snívate? Nezabudli ste snívať, dúfam, pretože sny sú ukryté hlboko v našom srdci a oživujú ho… Ach, veď hej, pravdaže.

Parafráza na Nema v názve dnešného blogu predurčuje jeho rozprávkovosť.

Snívať…

Schopnosť snívať je veľké umenie.

Nemám teraz na mysli nejaké vedomé šamanské snenie, ale také detské a bláznivo radostné. Také, ktoré nám rozbúcha srdce a vyčarí na tvári radostný úsmev. Pomáha nám dýchať v zlých časoch, ak si ho dokážeme uchovať.

Schopnosť snívať pokladám za súčasť životného šťastia – takej schopnosti radostniť sa z maličkostí, lietať v oblakoch aj bez krídel. Nesieme ním v sebe kúsok svojho detstva, kúsok dieťaťa, chránime ho v sebe. Snívanie sa spája so silnými stránkami človeka – nádejou, radosťou, nezdolnosťou, dôverou…

Ak vieme naozaj snívať, obvykle nechceme veľké a drahé veci, snívanie nebýva o bohatstve, ale o vnútornej radosti a o zmysluplnosti života. Vďačnosť v živote nám umožňuje byť šťastný i v ťažkých podmienkach, lebo si ceníme všetko, čo máme. A snenie sa podľa mňa spája nie s podmienkovaním šťastia (budem šťastný, len ak…), spája sa s intuíciou, ktorá nám osvetľuje našu ďalšiu cestu (varuje nás pred chybnými krokmi, či ukazuje správny smer). Je to tak, že intuícia nám hovorí „toto má byť“, a sny nám zasa pomáhajú vidieť zmysluplný spôsob realizácie – „takto by práve to mohlo byť“.

Majte silné a radostné sny. Snívajte…

Vysnít značí uskutečnit…

Jedna z mojich obľúbených kníh –  s názvom Světy bez hranic hovorí presne o tom – z nej pochádza aj tento citát „vysnít značí uskutečnit“. Je to rozprávkový príbeh, kedysi som ho už v mojich blogoch spomenula.

Snívať znamená veriť v zajtrajšok, v budúcnosť, v niečo prichádzajúce. A viete, že je rozdiel medzi snením a plánovaním – snívať znamená veriť v niečo, ale neplánovať to detailne Len tak umožníme prichádzajúcemu prichádzať. Poviem to ešte jasnejšie – naplánovať východ slnka nemôžete, ale snívať o ňom áno. V tom je ten rozdiel…

Plní sa vysnívané, nie plánované…

Hm, bola som veľký snívač..

To hej. Ach, snívala som o kadečom. No bolo by to nadlho, keby som rozprávala o kadejakých mojich snoch – od detstva. Kadejakých – realistických aj bláznivých, zábavných, naivných, úchvatných. Niektoré z nich som v priebehu času v blogoch pospomínala.

Niektoré z mojich snov som aj realizovala, aspoň čiastočne. Na balkóne v kvetináčoch mi každoročne pribúdali stromčeky, čakajúce na príležitosť, aby som ich vysadila, keď raz budeme mať dom so záhradou. Sny si treba predsa plniť postupne, krok za krokom – a je určite ľahšie začať kúpou moruše či jedlého gaštanu ako domu, nie?

To, čo sa mi nepodarilo, bol návrat ku snom počas spánku – od synovej smrti som si nepamätala sny, mala som za celý ten čas len dva sny. Sny mi chýbajú.

Niečo vám teraz prezradím – som riadne pochabá, keď vám to prezradím o sebe, ale čo už – dostala som predvčerom tri oriešky. Naozaj, a mám ich ukryté pod vankúšom. Hm, uvažovala som, čo by som si chcela zaželať, len tak, ak by sa to splnilo.

Jasné, vedela by som si priať zdravie a šťastie pre moje deti. Alebo tak všeobecne, aby zmizla zo sveta nečestnosť a ubližovanie, aby bol svet láskavým miestom, plným pohody pre všetkých, aby nikto nebol smutný a osamelý. No ak si mám priať niečo úprimne iba pre seba, tak v tejto chvíli skutočne neviem. No poviem vám – oriešky sú zatiaľ pod vankúšom v mojej posteli, pretože nebudem klamať samú seba – naozaj neviem, čo si priať. A tak oriešky čakajú na príležitosť, kým si niečo budem chcieť priať…

Záverom…

O čom snívam v tejto chvíli? O mojej zajtrajšej ceste do Popradu. Zastavím sa v parku, kde mi nad hlavou budú krúžiť vrany. Moc ich milujem.

A možno ani pršať zajtra v Poprade nebude, deň rozžiaria slnečné lúče – teraz tu dážď vyklopkáva svoju  tichú pieseň o okenice a stromy pod oknom šumia v divokom vetre.  Ako podotkla moja najmladšia dcéra Jazmínka pred hodinou – predpovedajú pre Poprad na internete dážď. Hmmm, ale snívať  o slnečnom zajtrajšku môžem…

Elena   Predná Hora, 6.8.2017