Rozprávkovanie 3. – Ako motýľ. . .
12. októbra 2017 19:25,
Prečítané 3 712x,
elenaistvanova,
ROZPRÁVKOVANIE
V skorom letnom predpoludní, prežiarenom žiarivými slnečnými lúčmi, sa vznášal ponad lúku krehký farebný motýľ. Zľahka poletoval z kvetu na kvet, podchvíľou na niektorý z nich zosadol, a po chvíli oddychu znovu letel ďalej.
Vzduch voňal opojne sladko. Oblaky pokojne plávali nebom. Víla vážka sedela na slnkom prehriatom kameni pri šípovom kríku, a zádumčivo sledovala, ako z neho podchvíľou opŕchol lupeň divej ruže. Sýtoružové lupene sa vznášali pomaly vzduchom, dopadali na trávu a vytvárali postupne okolo kameňa celistvú ružovú plochu.
„No tak sa dívajte, dobre sa dívajte, sledujte so mnou let motýľa“ povedala víla vážka, ovievala sa ružovým lupienkom. „Možno budete veci vidieť naozaj, a možno nie. Netreba k tomu veľa, stačí sa len poriadne pozerať. “
Dívala sa chvíľu zamyslene na motýľa, ktorý v tej chvíli zlietol na černicový ker, plný snehobielych kvetov.
„Aha, pozrite, motýľ práve mávol krídlami, to stačí,“ zašepkala víla vážka s pobaveným úsmevom. „tak, teraz už vidíte a viete všetko. Alebo nie? Ukrytý odkaz pomenujem nabudúce.“
Elena Revúca, 12.10.2017
Autor fotografií: elena istvanova
04.02.2026
Mám na mysli ľudí v Česku, tí sa pohli správnym smerom. No a aby sme k omylu nedošli, nie postávanie davu na námestí mám na mysli. Konečne pohnutie sa ľudí je podľa mňa včerajší dav ľudí v Litoměřiciach Vajíčka létala, megafon burácel. Utýraná kočka přivedla lidi do ulic i na venkov – Litoměřický deník Demonstranti se vybavili megafonem, skandovali, [...]
04.02.2026
Troška spravodlivosti by to chcelo v tomto štáte zaviesť, nie? Ľubo s manželkou sa dočkali na súde prekvapenia. Skutočne podivný príbeh je to – teraz vám ho rozpoviem. Neverila som vlastným očiam, keď som to čítala včera ráno. Príbeh začal kdesi tu – Ľubovi s Dankou zomrela dcérka Ninka v nemocnici. Prváčka Ninka dostala obyčajnú črevnú chrípku. Po [...]
03.02.2026
Nasnežilo u nás. Dívala som sa z okna v skorom ráne a po tvári mi tiekli slzy. Bielo-biely svet vyzeral rozprávkovo a čisto. Neviem čo povedať, keď vidím tvoje slzy, plačeš tak zriedkavo, povedal Zámer sveta bezradne. Plakať ma môžu vidieť len tí, ktorým dôverujem, odsekla som mu, čiže nikto. Prestala som ho počúvať, až keď ma za plecia zatriasol zaregistrovala som [...]
nádherné....vďaka ...
krasne sa to cita, vdaka ...
Celá debata | RSS tejto debaty