Rozprávkovanie 3. – Ako motýľ. . .
12. októbra 2017 19:25,
Prečítané 3 440x,
elenaistvanova,
ROZPRÁVKOVANIE
V skorom letnom predpoludní, prežiarenom žiarivými slnečnými lúčmi, sa vznášal ponad lúku krehký farebný motýľ. Zľahka poletoval z kvetu na kvet, podchvíľou na niektorý z nich zosadol, a po chvíli oddychu znovu letel ďalej.
Vzduch voňal opojne sladko. Oblaky pokojne plávali nebom. Víla vážka sedela na slnkom prehriatom kameni pri šípovom kríku, a zádumčivo sledovala, ako z neho podchvíľou opŕchol lupeň divej ruže. Sýtoružové lupene sa vznášali pomaly vzduchom, dopadali na trávu a vytvárali postupne okolo kameňa celistvú ružovú plochu.
„No tak sa dívajte, dobre sa dívajte, sledujte so mnou let motýľa“ povedala víla vážka, ovievala sa ružovým lupienkom. „Možno budete veci vidieť naozaj, a možno nie. Netreba k tomu veľa, stačí sa len poriadne pozerať. “
Dívala sa chvíľu zamyslene na motýľa, ktorý v tej chvíli zlietol na černicový ker, plný snehobielych kvetov.
„Aha, pozrite, motýľ práve mávol krídlami, to stačí,“ zašepkala víla vážka s pobaveným úsmevom. „tak, teraz už vidíte a viete všetko. Alebo nie? Ukrytý odkaz pomenujem nabudúce.“
Elena Revúca, 12.10.2017
Autor fotografií: elena istvanova
31.03.2025
Pravdu o Jakubovi a Matúšovi vám teraz poviem. I ešte niečo naviac prezradím. Mám rada silné príbehy, možno i vy. Jakubovi nerozdal život tie správne karty, povedali by sme v prvej chvíli. Pridusil sa pri pôrode a má ťažké celoživotné následky. No už pri druhom pohľade si uvedomíme, že mal i veľa šťastia – osud mu nadelil milujúcu mamu a starostlivého [...]
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
Autor fotografií: elena istvanova
nádherné....vďaka ...
krasne sa to cita, vdaka ...
Celá debata | RSS tejto debaty