Rozprávkovanie 3. – Ako motýľ. . .
12. októbra 2017 19:25,
Prečítané 3 768x,
elenaistvanova,
ROZPRÁVKOVANIE
V skorom letnom predpoludní, prežiarenom žiarivými slnečnými lúčmi, sa vznášal ponad lúku krehký farebný motýľ. Zľahka poletoval z kvetu na kvet, podchvíľou na niektorý z nich zosadol, a po chvíli oddychu znovu letel ďalej.
Vzduch voňal opojne sladko. Oblaky pokojne plávali nebom. Víla vážka sedela na slnkom prehriatom kameni pri šípovom kríku, a zádumčivo sledovala, ako z neho podchvíľou opŕchol lupeň divej ruže. Sýtoružové lupene sa vznášali pomaly vzduchom, dopadali na trávu a vytvárali postupne okolo kameňa celistvú ružovú plochu.
„No tak sa dívajte, dobre sa dívajte, sledujte so mnou let motýľa“ povedala víla vážka, ovievala sa ružovým lupienkom. „Možno budete veci vidieť naozaj, a možno nie. Netreba k tomu veľa, stačí sa len poriadne pozerať. “
Dívala sa chvíľu zamyslene na motýľa, ktorý v tej chvíli zlietol na černicový ker, plný snehobielych kvetov.
„Aha, pozrite, motýľ práve mávol krídlami, to stačí,“ zašepkala víla vážka s pobaveným úsmevom. „tak, teraz už vidíte a viete všetko. Alebo nie? Ukrytý odkaz pomenujem nabudúce.“
Elena Revúca, 12.10.2017
Autor fotografií: elena istvanova
03.03.2026
Nemecký poslanec toto povedal, napodiv https://www.facebook.com/reel/26133399369621385/?s=single_unit Pomenoval problémy, s ktorými zápasíme – veľmi presne, realisticky a pravdivo Predstavil i jeho víziu, čo treba spraviť s von der Pfizerovou. No hej, povedal že ju máme vystreliť na Mesiac. Som proti, pán europoslanec, to je príliš blízko – vystreľme ju k Alfe [...]
02.03.2026
Útok na Irán tu podaktorí prisprostastí ešte i schvaľujú. V skutočnosti treba ten útok hlboko odsúdiť podľa mňa. Pozabíjali tam v škole!!! kopu detí https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/788360-masaker-v-skole-na-juhu-iranu-nalet-na-dievcensku-skolu-v-irane-ma-uz-165-obeti/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_bleskove_spravy Počet obetí útoku na [...]
26.02.2026
Ostrý dych horského vetra, zasnežené vrcholky kopcov v diaľke a čerešňové stromy všade okolo nás. No hej, Brdárka. Nekvitnú ešte čerešne, pravdaže, no je to miesto, kde moje srdce spieva. Ozaj, čerešne, zauvažovali sme o nich – sme ako tie stromy, život nám oláme konáre, no i tak môžeme ďalej rásť, ak nájdeme v sebe na to silu. Konštelačku som stavala [...]
nádherné....vďaka ...
krasne sa to cita, vdaka ...
Celá debata | RSS tejto debaty