Cesta ku dvojplameňu je rozprávková, napísala som v predminulom Dni plnom slnka 7. Dnes prezradím, čo to znamená.
A aj ten paradox, ktorý som spomenula minule, teraz pomenujem…
Začnime tým paradoxom…
Nedostanete sa k dvojplameňu, kým ho budete chcieť akokoľvek meniť. Musíte ho prijať bezpodmienečne.
A rovnako dvojplameň sa nemôže z toho vášho „toto určite nie“ pohnúť, oslobodiť sa, zmeniť to, kým ho naozaj celým svojim srdcom neprijmete presne takého, aký je.
Hej, presne o tom hovorí rozprávka. Že ktorá? Naozaj neviete?
Cesta ku dvojplameňu je rozprávková…
Cesta ku dvojplameňu je rozprávková – nie preto, že by bola taká ľahká, práve naopak. V každej rozprávke musíme prejsť „ohňom“, kým sa dostaneme ku dobrým koncom. Zápasíme s prekážkami – osud nás vystavuje ceste skúšok, ako som napísal minule – a hrdina musí preukázať odhodlanie – svoju odvahu, čestnosť, vytrvalosť.
Tak preto rozprávková…
Ktorá je tá pravá rozprávka?
Vážne to ešte neviete?
Áno, Šípková Ruženka.
Hrad obrastený krovím? Možno preto, že tie správne veci vidíme vo vnútri – a nie na povrchu…
Musí to byť dostatočne rozhodný, odvážny, a vytrvalý hrdina, ktorý zvláda škrabance tŕňov a jazvy z nich, kým tú cestu zdolá – lebo vie, že inej cesty tam dovnútra niet. Nezvládne takú skúsenosť žiadny rozmaznaný princ, ktorý sa bojí aj jemného pichnutia tŕňov na ceste do hradu…
Musí sa tej skúsenosti postaviť tvárou v tvár. A len ten, kto prejde cez bolestivo pichajúce tŕňové ostne, cez všetko to hrozivé obrovské krovie, prenikne do hradu, a dostane sa naozaj k Šípkovej Ruženke. Uvidí ju – presekáva sa kvôli tomu cez všetky svoje kroviská ilúzií. Možno celá tá cesta tŕním, ktorú princ podstupuje, je o tom, že ju chce skutočne vidieť…
Čo nám ešte hovorí tá rozprávka?
Princ cez tŕne prichádza do hradu. Vo vzťahu dvojplameňov ten, kto musí s odvahou a vytrvalosťou „ísť cez tŕnie do hradu“, je vždy muž. Muž je tým, kto sa musí pevne postaviť k žene, a ona ho potom musí s dôverou nasledovať. Tak je to v súlade so Zámerom sveta. Takže, dámy, zabudnite na lovenie chlapov, načo by vám boli tí nepraví? Ten pravý k vám vždy príde sám.
Princ cez tŕne prichádza do hradu, nájde Šípkovú Ruženku, no to predsa nie je jeho konečným cieľom. Úlohou je zobudiť Šípkovú Ruženku, a potom s ňou šťastne žiť. Pretože presne to je úloha dvojplameňov, žiť šťastne a zmysluplne. Tak.
Nie, to nie je ešte všetko poučenie od tej rozprávky…
Kedysi som v mojom blogu spomenula jednu pieseň – Noga a Skrúcaný ju naspievali s názvom Šípková Ruženka.
Spieva sa v nej : „Šípová Ruženka, s Tebou nie som sám…“. Presne o tom je dvojplamenný vzťah, že ste časti jednej duše. Je to pocit hlbokého prepojenia, pri ktorom neexistuje hranica času ani priestoru. Ako zámok a kľúč.
A viete, čo ešte spieva princ v tej pesničke? „Ruženka šípková, možno aj ja spím…“
Poviem vám, mám tú pieseň moc rada, je múdra ako aj tá rozprávka samotná. Pretože vôbec, ale vôbec nám netají, že pri tej ceste do hradu sa neprebudí len Šípková Ruženka, ale aj samotný princ…
Hm, Zámer sveta nás učí krok za krokom, neodhaľuje nám všetko poznanie naraz.
Netušili ste, aká je to dvojplamenná rozprávka, však? Veď ani ja…
Záverom…
No čo, chcete predvalentínsky darček? Dobre (jasné, keby som vám ho nešla dať, nepýtala by som sa). Hej, tam je cesta, dívajte sa pozorne. Vidíte? Nie? No tak si tento ďalší odsek prečítajte celý – a potom to zrealizujte.
Zavrite oči a vnímajte svoj dych. Dýchate pokojne, uvoľnene. Predstavujte si, ako sa každým nádychom aj výdychom otvára vaše srdce. V jednej chvíli, keď sa zhlboka nadýchnete, ste pripravení vidieť. Predstavte si cestu. Je to cesta, ktorá vás zavedie ku vašej pravej životnej láske. Povedzte tej ceste: „Vidím ťa.“ Môžete si to len pomyslieť, môžete to povedať v duchu, alebo nahlas – ako chcete.
To je všetko. V budúcom týždni si všímajte koincidencie vo svojom okolí, pomôžu vám, ak budete vnímaví. Cesta sa vám ukáže sama. Budete ju vidieť. Vykročiť po nej je vaše rozhodnutie.
Elena Predná Hora, 13.2.2018
Máš krásnu dušu...želám Ti veľa lásky... ...
Celá debata | RSS tejto debaty