otvorene

Sviatky sú na to, aby sa oslavovali. I ten dnešný, sprofanovaný minulosťou, kedy ho viac slávili muži ako ženy…

Chcela som teraz pôvodne dať niečo o iluzívnosti a pamäti a aj nedávnom americkom strelcovi (medzitým už boli dvaja ďalší), ale to počká. Tak dnes len tak žensky, so žiarivým úsmevom (ach, áno, áno – robím si pauzu v nočnej práci, hodinu som sedela vo vani plnej voňavej peny, a celý večer si budem čítať, takže tichučko žiarim ako muška svetluška…)

No tak dobre, dnes o MDŽ, a o ženách.

Nuž, je to iné ako kedysi…

Spomínate si? Niekdajšie MDŽ bolo okartičkované (boli sme zasypané pohľadnicami) a oklinčekované. Dnešok priniesol cinkotanie blahoprajných SMS a fb prianí, vôňu Lidlom rozdávaných ružičiek a orchidey namiesto klinčekov.

Žeby len to sa zmenilo? Žiaľ, nie. Som človek starých čias a tradičných hodnôt. Vzťah je podľa mňa o zodpovednosti a má to byť celoživotná voľba. Rodiny dávnych čias boli pevnou oporou, ich korene siahali generáciami a človek niekam vrástol raz a navždy. Rodiny dneška skrehli, niekdajšie väzby „navždy“ sa stali behom na krátke trate, pretože ľudia vedia veľa o sexe, ale málo o láske.

Ženy a muži…

Nie, rozhodne nie sú rovnakí, čo neznamená, že nie sú rovnocenní.

Ženská predstava ideálneho chlapa býva rôzna – vysoký či nízky, s blond či čiernymi vlasmi, modrooký či hnedooký… Podstatnejšie ako výzor sú ale vlastnosti chlapa. Každá žena má predstavu o vlastnostiach, ktoré by ideálny muž mal či nemal mať. Podľa mňa chlapovi neuberá na mužskosti, ak dokáže variť a upratovať, práve naopak. A za moc dôležité pokladám, aby chlap dokázal „byť hrdinom“. No taký Špirko dnes, ten to dal – čestný a odvážny chlap, má môj obdiv, len aby to vystúpenie prežil v tom našom mafiánskom Slovakistane.

Ach, praví hrdinovia ma nadchýnali asi odvždy, takí bojovníci za dobro a spravodlivosť a lepší svet. Nemýľte sa ale, nemusia to byť len veľké hrdinské skutky, čo robia z muža hrdinu. Možno si niekedy vyžaduje viac odvahy žiť každodenný život čestne a zodpovedne, malými láskavými krokmi meniť svet, ako spraviť jednu veľkú vec.

Byť ženou…

Čím sa prejavuje ženskosť? Nuž, každý to vníma inak. Niekto ju spája s makeupom, výstrihmi, krátkymi sukňami, či flirtujúcim správaním.

Ozajstná žena je podľa mňa prirodzená, láskavá a vnútorne radostná. Dokáže dávať i prijímať. Prebúdza v mužovi jeho najlepšie ja, preto niekedy zdanlivo nepochopiteľne dokáže prežiť dlhý čas i s problematickým chlapom. Jej sila je v srdci, takže cítite to zvláštne svetlo, ktoré vyžaruje.

Priznám sa – ako žena milujem náramky na ruke, kopu sklenených korálikových náramkov a dlhé vlajúce sukne. Etno štýl a farebnosť.

Tak.

Záverom…

Dáme rýchly rozstrel, náhodne nenáhodný citát?

No, z tých mojich ešte nečítaných kníh otvorím jednu – „Boh nás potrebuje, aby sme sa mu podriadili, a mohol nás použiť pre svoje účely.“

Zaujímavé, však? Hm, malá lekcia o tom ako prijímať prichádzajúce? Akú moju hranicu to chce zbúrať?

Elena Predná Hora, 8.3.2018