otvorene

Sú dni, ktoré voňajú sladko ako žltý melón a sú plné šťavy ako zrelá červená dyňa.  Aj chutia ako melónová či dyňová zmrzlina (jasné, tie patria k mojim naj…, popri mangovej a mätovej, čiernoríbezľovej či kaktusovej).

Také dni nám privolávajú úsmev na tvár – hádžu priehrštia pohody a oddychu, radosti. Hmmmm. Cítite ich vôňu a chuť?

Tak práve o nich dnes…

Sú dni, ktoré voňajú sladko ako žltý melón a majú šťavu ako zrelá červená dyňa…

Ako oddychujete v takých dňoch?

Zdanlivo jednoduchá otázka – a ešte jednoduchšia býva niekedy odpoveď na ňu. Ľudia mi odpovedali na túto otázku rýchlo a bez zaváhania. Sadnem si k televízii a sledujem seriály. Čítam knihu. Chodím do posilňovne a na plaváreň. Behám. Vyberiem sa na túru do hôr. Maľujem. Posedím si s kamarátkou pri šálke čaju. Upratujem. Hrám na klavíri. Zahrám si šach. Počúvam hudbu. Idem niečo robiť do záhradky. Zájdem si posedieť vonku s kamarátmi, zabaviť sa. Len tak si poležím hodinu-dve. Nuž, prečo by nie?

Hej, ľudia hovoria o tom, ako trávia voľný čas. Ale je to skutočne o oddychu ako hlbokej vnútornej pohode, alebo skôr o trávení voľného času? Znamená oddych tráviť pre nás príjemne alebo užitočne voľný čas, sladko leňošiť, či aj niečo iné, niečo navyše? Ja skrátka trávenie voľného času a oddych rozlišujem.

Čo je pre vás oddych? Ako oddychujete, ak si naozaj chcete oddýchnuť? 

Ako oddychujem ja?

Pracujem veľa. Mám dennú prácu, v ktorej nikdy celkom presne nevieš, čo všetko budeš robiť. Popri nej občas nočnú prácu, lebo treba… Popritom aj kopec ďalších nápadov a vecí – naozaj by na ich zvládnutie môj deň mal mať viac hodín. Som aktívny človek, takže ľahnúť si niekde na celý deň na slnko nehybne netúžim. S využitím voľného času rozhodne problém nemám, s nudou nie sme kamošky. Čo znamená oddych pre mňa?

Sprítomním sa – povedala by som. Zachytím okamih v skorom ráne cestou k autobusu – kráčam a vnímam zlatisté lúče slnka, šumenie lístia, plávajúce oblaky a dych vetra ako celok. Nie, nemusím ísť ani na lúku či do lesa.Len tak na chvíľu zastanem na balkóne pri polievaní kvetov či vešaní bielizne. Dívam sa ako vietor šuchorí koruny stromov a ako sa modrejú hory na obzore. Cítim citrónovú vôňu muškátu a jemnú vôňu mäty v truhlíkoch a trpkastú arómu rozmarínu. Úplne sa ponorím do takého zázračného okamihu – dych Zeme, dych Života – vnímam jeho jedinečnosť a neopakovateľnosť. Je to chvíľa, keď si naplno uvedomujem, že žijem a že som súčasťou toho všetkého. 

Nuž tak oddychujem – okamihmi.

Včerajšok…

Melónovo – dyňový deň – to je pre mňa moc krásna vízia dňa. A čím bol taký krásny?

Tretia hodina rána… Mesiac žiaril nadránom na temne modrej oblohe ako obrovská zlatistá guľa. Je nejaký väčší ako býval, zauvažovala som kráčajúc spiacou Revúcou. Nepribližuje sa k Zemi? Alebo to je len ilúzia z únavy, keďže celú nočnú cestu z Prahy som tento raz trávila rozhovorom namiesto spánkom? Krajina bola v mesačnom svetle rozprávkovo krásna. Vtáci intenzívne spievali v živom prenose, akoby bolo už svitanie. Ich hlasy plynuli nočným priestorom zovšadiaľ, krehké a čisté ako dúšok chladivej vody. Žiadalo sa mi len tak si sadnúť tam kdesi a tíško zaspať – nielen na chvíľu, na sto rokov aspoň. Dala som to – až do večera som sa držala, unavene, ale držala.

A úžasné okamihy dňa? Jazmínka mi hneď ráno do práce doniesla chlieb s vajíčkovou nátierkou. Kúpila som v Prahe knihu – a tešila som sa na ňu – nuž, tú som včera nezvládla.

A hej, dostala som včera list. Z polície – začali vyšetrovať moje podanie ohľadne pôrodného poškodenia u Maroška. Teším sa, – nie naivne, môžu vyhlásiť, že čin je premlčaný, ak by aj vinníka pomenovali. Ale je pre mňa dôležitý aj tento prvý krok.

Záverom…

Prajem vám veľa dní, ktoré voňajú sladko ako žltý melón a majú šťavu ako zrelá červená dyňa…

Elena  Predná Hora, 29.5.2018