otvorene

No pravdaže, to včerajšie mimoriadne vzácne úplné zatmenie Mesiaca – najdlhšie v tomto storočí, navyše s opozíciou Marsu – a kadečo okolo neho dnes popíšem. Pretože Mesiac je v mojom srdci hlboko, hlboko, hlboko…

Mesiac dnes striebristo žiari na oblohe…

Včerajšie zatmenie je už kdesi v prepadlisku času – tí, ktorí ho videli naživo tvrdia, že vraj bolo úžasné. My sme tu v horách také šťastie nemali, obloha bola zatiahnutá hustými mrakmi, ani hviezdička nevykukla. Nuž čo, počkám si na budúce úplné mesačné zatmenie v opozícii s Marsom (úplne zatmenie Mesiaca bude v januári budúci rok, opozícia Marsu v roku – ale takáto kombinácia sa údajne vyskytne opäť až o tisícročie), azda budem mať viac šťastia a bude jasno o tých tisíc rokov…

Nuž, tak som si tú udalosť pozrela len z fotiek. Beztak nechcem, aby sa Mesiac z oblohy kamsi stratil, čo i len na hodinu, chýbal by mi.

Povedz mi príbeh o Mesiaci, pretože ma sprevádza v temných časoch…

Poviem vám niečo, čo ste zrejme nepostrehli – presne tú vetu mám na avatarovom obrázku k môjmu blogu. Ach, hej, veď poznáte ten dávny príbeh – mystický a symbolický. Mesiac pre mňa znamená skrátka hodne – pripomína mi dôležitosť tých ľudí v našom živote, ktorí sú schopní pri nás verne stáť v zlých časoch.

Pravdaže, také hlboké sprevádzanie je o partnerstve polovíc jednej duše. Putujú vekmi. Predstava, že môžeme stretnúť správneho partnera v nesprávnom čase je nepochopením základného pravidla, že všetko sa deje tak ako sa má, t. j. v správnom čase – v skutočnosti ide o karmický vzťah. Správneho partnera stretávame vždy v správnom čase, až keď sme dostatočne bieli. Vysvetľuje to múdra kniha Známe se celé věky, podľa nej po prvotnej fascinácii biely pár buduje lásku a porozumenie, vzájomnú podporu – neubližujú si, čo je i logické vzhľadom ku spoločnému zmysluplnému životnému poslaniu – ťažko by sa mu mohli venovať, keby trávili čas konfliktmi a hádkami. Preto im Zámer sveta neumožní spojenie vo vzťahu, pokiaľ nie sú dostatočne zrelí obaja. Pravdou je tiež, že čím silnejšie je predurčené poslanie, tým ťažšie skúšky musia zvládnuť. Najsilnejší a hlboko duchovný je vzťah  dvoch bielych rovnakej monády – biely Adam a biela Eva. Veľmi silný je vraj i vzťah biela Eva – čierny Adam, pokiaľ ten dokáže veľmi silne pracovať na sebe, dostatočne zbelieť.  Čierny pár, t. j. čierny Adam a čierna Eva, prechádza z prvotnej pudovej fascinácie do stálych rozporov, vnímajú vzájomný vzťah ako podriadenie sa jedného a dominanciu druhého, prezentujú ublíženosť a bojujú navzájom. Nuž tak.

Duša vzťahu je najvyšším stupňom morfického poľa a u polovíc duše je výnimočná, vedie oboch k intenzívnemu rastu – pretože sú spojení pravou láskou, a láska je základný kód Duše. Dalo by sa o tom písať ešte dlho, sú to moc zaujímavé veci – možno niekedy inokedy. Každopádne vo vzťahu ku dnešnej „mesačnej“ téme je práve partner polovice našej duše tým sprevádzajúcim mesiacom, ktorý pri nás stojí spoľahlivo i v ťažkých časoch.

A keď už hovoríme o tom pravom životnom poslaní, ku ktorému nás osud dovedie cez krízy – dnes som čítala krásny článok o pánovi z Bratislavy, ktorý po mozgovej mŕtvici zostal na vozíku a začal sa zaoberať výrobou sviečok. Je moc šikovný, jeho vyrezávané sviečky sú prekrásne. Je to podľa mňa príklad toho, ako nás prekonaním ťažkej životnej skúšky nasmeruje osud ku zmysluplnému životnému poslaniu. Uvažovala som potom nad tým, ako životné poslanie naozaj maximálne rozvíja a využíva náš potenciál – že to nie je žiadne bremeno, ale naopak, oslobodzujúca, radostná a zmysluplná životná skúsenosť. Zvláštne, však?

Záverom…

Búrky tiahli i dnes horami. Podchvíľou popŕchalo. Nebudem klamať – nešla som na vyhliadku, keď som videla šedé mraky – a popoludní som vybehla z lesa domov po chvíli, pretože z diaľky tiahlo hrmelo, čoraz bližšie…

Práve tá predstava, že tam v tej tme budem sama a že príde búrka, ma najviac desí k tomu plánovanému pobytu v lese. Ach, dúfam že bude svietiť mesiac, že ma tam bude v budúcom týždni sprevádzať…

Elena  28.7.2018

P.S.:

Striebristé lúče sype tíško

krajinou nočnou priamo k nám,

tak ako každý večer oknom sa za ním mĺkvo pozerám.

Utíši bolesť, hojí rany,

keď sprevádza nás temnotou,

učí nás chápať cennosť ľudí uprostred našich životov,

stojacich pevne ako duby,

koreňmi do sŕdc vrastajú,

bolesť i radosť cítia s nami, stáročia s nami kráčajú…

Mesiac dnes zasa sype lúče

krajinou nočnou priamo k nám,

večerným časom žiari jasne,

z okna naň ticho pozerám…