otvorene

Aké farby má náš život? Uvažujete nad tým niekedy? Ja áno, no veď práve v tejto chvíli. Tak o tom dám pár slov. A pravdaže aj o tom premiérovom partnerovi poviem niečo.

Život je pestrá zmes farieb?

Trochu modrej, trochu zelenej, trochu zlatisto žltej a potom zasa pár kvapiek červenej…

No možno, predstava pestrofarebnosti života mi pripomína môj výhľad z okna v tejto chvíli. Trochu realistickej hnedej a sivej, ako na domčeku naproti, kôpka čiernej ako silueta stromu, týčiaceho sa na briežku, aj nežne ružovej ako oblaky plávajúce nebom, a veľká kopa rozžiarene zlastistobelasej ako dnešný deň pomaly zhasínajúca obloha…

Moje videnie sveta je však skôr o živote ako kvapke rosy – pod tým správnym uhlom pohľadu sa roztrbliece. A naozaj dúhovo zažiari v každej životnej situácii, ak dokážeme vidieť veci, za ktoré môžeme byť hlboko vďační. Ja si to uvedomujem už dlho, a nevnímam každodennosť ako stereotyp, vnímam tie dúhové záblesky.

Veru, milujem trblietanie a svetielka a tak a dúhovo. Veď pomaly už druhú sériu blogov s dúhou v názve končím. A ak nejaké veci práve dnes bilancujem, tak na to mám veru dôvod. Život ma zasa kamsi postrkáva – cítim, hoci nerozumiem. Nenáhodne náhodné otvorenie knihy – šamanskej (večer ju začínam čítať) mi to len potvrdzuje – názov kapitoly znie  Záväzok voči svojej ceste a motto pod nápisom hovorí, že „vždy máme na výber – buď si zvolíme odhodlanosť, alebo strach.“ Je to tak – ak sa pre niečo rozhodneme, musíme za tým vykročiť.

Šamanizmus ma zaujíma oddávna…

Naozaj zvažujem túto oblasť spoznať bližšie. Na šamanizme sa mi páči filozofia prepojenia s prírodou a ľuďmi, prepojenosti všetkého vo vesmíre.

Osud mi prihráva opakovane niečo z nej. Havrany a vrany ma sprevádzajú už pár rokov. Naposledy minulý štvrtok cestou z túry – no, bolo to hodne zvláštne, také naliehavé s tou vranou.

Moc rada by som sa naučila čítať z kameňov a komunikáciu so zvieracím spojencom.  A tak by som si priala, aby sa nás nazbieralo 7-8 záujemcov, ktorí by chceli absolvovať taký základný dvojdňový seminár v Revúcej, šaman prejavil ochotu. Hm, hm, moc by som to chcela, počujem také tiché volanie vo svojom srdci.

Farby života sú iskrivé…

Niekto potrebuje adrenalín, iný hlučnú zábavu v dave, aby cítil, že žije – každý si nájde to, čo mu vyhovuje.

Pre mňa taký pocit farebnosti života znamenajú tri veci

• okamihy, v ktorých cítim silné prepojenie vo všetkým okolo – je to malý okamih cesty k busu v skorom ráne, zaliatom lúčmi slnka, oblaky, vietor šumiaci korunami stromov. Okamihy, ktoré ma nikdy neprestanú udivovať svojou krásou. No hej, preto mi je blízka indiánska filozofia, aj šamanizmus. Úcta k Zemi.
• snívanie, som romantická duša, verím v dobro – napriek všetkému,
• humor, nezraňujúci, aj keď občas streštený.

Premiérov partner…

Ha, sfarebním vám teraz život mojou predvčerajšou príhodou – pôvodne to bol pokus o vtip. Ach, jaj, lenže ľudia naletia na kadečo.

O čo šlo? V TV novinách dávali správu o našom premiérovi na summite – a opakovane vykladali, že tam bol s čínskym partnerom. Tak som to využila, na fb som nahodila, že som nevedela o tom, že náš premiér má partnera, a dokonca nie Slováka, ale čínskeho partnera, že šli spolu na summit. Potom ma smiech prešiel, niektorí to vzali ako celkom reálnu informáciu – a začali ju aj ďalej šíriť.

Takže, ešte raz všetkých utvrdzujem – ten čínsky pán bol len komunikačný premiérov partner zo summitu, rozhodne nie jeho životný partner. V skutočnosti má náš premiér partnerku, takú šikovnú a príjemnú pani. Nuž tak.

Záverom…

Nech sa váš život zázračne dúhovo ligoce…

Elena    Predná Hora, 8.7.2018