otvorene

Epidémia osýpok príde aj k nám? V súčasnosti prebieha nielen v niektorých krajoch Slovenska, ale aj v slovenských médiách. Tie prinášajú správy o narastajúcom počte chorých, aj o správaní niektorých chorých, ktoré neberie do úvahy možnosť zdravotného ohrozenia iných.

Dnes preto pouvažujme, ako je to s osýpkami, očkovaním a kadečím možným s tým spojeným.

Dnes o Východe, aj o polovýchode…

Presnejšie aj o strede Slovenska, infekčné choroby sa šíria v rôznych regiónoch, ktoré majú spoločné jedno – početné rómske osady, či spoločenstvá na okrajoch miest. Ľudia, ktorí žijú v týchto lokalitách,  veľmi dôverne poznajú to, čo médiá teraz popisujú. Že vypukne na nejakom mieste infekčné ochorenie – a potom chorí prenášajú nákazu, pretože veselo chodia hore – dole verejnými dopravnými prostriedkami, obchodnými centrami a ulicami.

Nejde len o osýpky, ale i o infekčnú žltačku, vyskytuje sa svrab, vši, na východnom Slovensku sa pred časom  šíril syfilis (ten však našťastie nenachytá človek z nákupného košíka či ovzdušia, vie sa pred ním chrániť vlastným zodpovedným konaním).

Správanie chorých nie je zodpovedné voči iným…

Osýpky na východnom Slovensku pokročili do vyhlásenia mimoriadnej situácie. V minulom týždni pribudlo 50 chorých. Nemocnica v Michalovciach prijala cez víkend 50 chorých – infektologické oddelenie malo naplnenosť 90%, chorým vyčlenili i geriatriu. Nemocnica uvažovala o možnom prevoze ďalších chorých do okolitých veľkých nemocníc, ktoré však podľa médií nejavia veľký záujem o prijímanie týchto pacientov.

Nebudem moralizovať o tom, ako nezodpovedne a bezohľadne konajú chorí, keď nemajú zábrany ohrozovať nákazou iných – bolo by to zbytočné. Kto sa chce správať nezodpovedne, tomu žiadne dohováranie ani argumentovanie nepomôže. Aj osýpky môžu mať tragické následky. Predstavte si však, že by šlo o nejakú ešte závažnejšiu epidémiu, možno smrtiacu chrípkovú pandémiu. Uvažujem, ako by to asi na Slovensku vyzeralo pri takomto nezodpovednom správaní niektorých.

Pred časom, keď v našom regióne už ani neviem koľký rok po sebe sa objavila infekčná hepatitída, šíril sa tu dokonca škaredý príbeh o tom, ako v istom nemenovanom obchodnom reťazci údajne ktosi aj rožky úmyselne popľul. Nuž, ktovie čo je na tom pravdy, ale i ja odvtedy kupujem rožky radšej skoro ráno cestou do práce. Pravdu povediac – je možno úplne jedno, či by ste kupovali rožky. Lebo väčšina infekčných ochorení sa môže preniesť na rúčkach nákupných košíkov či vozíkov, pri návšteve lekára, úradu, v škole, kadejako.

Naozaj nemá štát dostatok prostríedkov na to, aby rázne zamedzil šíreniu nákazy a potrestal ľudí, ktorí sa správajú nezodpovedne a bezohľadne vo vzťahu ku šíreniu nákazy?

Nuž, malo by sa zrejme naozaj rázne zasiahnuť voči ľuďom, ktorí sú preukázateľne infekční  a spokojne sa vyberú na verejnosť. Správy hovorili, že vraj aj polícia bude pri liečbe niektorých nepoučiteľných ľudí asistovať.

Isté sú dve veci

• že to nie je problém všetkých Rómov, ale časti rómskej komunity v sociálne zaostalom prostredí, ich komunita pritom narastá,
• že to nie je problém len Rómov, ale nás všetkých, zdravotné riziká sa do prostredia šíria, ako vidíme.

Opatrenia efektívne nie je jednoduché robiť v situácii, keď nikto reálne nevie koľko je na Slovensku Rómov, nemožno viesť údaje o nich objektívne a väčšina tých, ktorých okolie za Rómov považuje, sa sami hlásia ako Slováci, Maďari a podobne (majú na to právo, nespochybňujem to, len konštatujem, že tým sa etnikum nedá jasne zmapovať).

Medzitým sa však už ozývali aj hlasy, že ide o zlú represiu – a tá nepomáha. Vraj treba pre osadníkov hlavne prístup ku čistej vode, hygiene a podobne. Na jednej strane u nás dlhodobo platí, že pri istej finančnej situácii rodiny sa neoplatí človeku pracovať. Ak ide o viacdetnú rodinu, potom bez akéhokoľvek úsilia všetky dávky a pomoc tvorili príjem porovnateľný s príjmom rodiny pracujúcej. Ak teraz hovoríme o rodinách, ktoré sú chudobné, nízkopríjmové a dlhodobo nepracujúce – a o potrebe finančnej podpory pre ne formou dostatku čistej vody, dobrého bývania, tepla, elektriny a čo ja viem čoho ešte – tak potom treba povedať i to, že, že v súčasnosti nám chýbajú tisíce pracujúcich vo výrobe, ľudí manuálne pracujúcich, ktorých miesta sa ponúkajú, dokonca za prácou dovážame tisíce ľudí zo zahraničia. Rovnako je absurdné, aby niektorí ľudia na Slovensku pracovali pomaly do 70-ky, a iným pritom neumožníme pracovať vôbec, celoživotne.

Ďalším problémom je očkovanie…

To je samostatný a značne rozsiahly okruh problémov. Týka sa nielen „nevzdelaných osadníkov“, ale aj „vzdelaných matiek“ (hlavne internetom, sociálnymi sieťami). Nepasujem sa do úlohy odborníka, ktorý 100%-ne správne a jasne vie ako je to so škodlivosťou očkovania. Čítala som materiály a dlhodobejšie sa oboznamujem s argumentmi oboch strán. Som dokonca presvedčená, že nejaké škodlivé účinky očkovacie vakcíny majú. Reči o menej stabilných vakcínach, ktorými bola očkovaná časť populácie i u nás v niektorých rokoch, vyvolávajú pochybnosti, ako to vlastne je s tou našou skvelou ochranou očkovaním. Prečo o nestabilite vakcíny nebola informovaná verejnosť, samotní očkovaní pacienti – pretože sa ich taká vec priamo týka.

Na druhej strane však nič lepšie ako očkovanie zatiaľ nikto proti epidémiám nevynašiel. Možno sme už zabudli ako kedysi deti i dospelí zomierali v rámci nich. Takže rozumiem tomu, že určitá miera rizika ohrozenia zdravia očkovaného človeka je z hľadiska celospoločenského akceptovaná. V prípade, že dôjde ku problémom, však spoločnosť musí takému jednotlivcovi pomôcť, odškodniť ho, to sa v spoločnosti nedeje. A samozrejme musí byť neustále zvyšovaná bezpečnosť očkovacích látok.

Možno si teraz poviete, že očkovať deti ani seba ani za nič. Ibaže uvedomte si, že situácia v Michalovciach a okolí je len malým čriepkom toho, čo by mohlo nastať, ak by nikto nebol očkovaný. Uvedomujete si, čo by sa dialo pri tisícoch či desiatkach tisícoch chorých, ktorých by nebolo kam umiestniť, nemal by ich kto ošetrovať, niektorí z nich by zomierali?

Myslím, že deti by mali nielen do koncentrákov povinné exkurzie absolvovať, ale aj byť oboznámené s tým, ako to vyzeralo pri more, španielskej chrípke, či trebárs pri epidémiách osýpok v minulosti. A zrejme aj podaktorým dospelým by to mohlo pomôcť.

Záverom…

Úplne zdravý život a neškodnosť je len ilúzia. Ak uvažujeme o škodlivosti očkovania pre svoje dieťa, musíme vždy zvážiť, či ho neohrozíme viac samotnou infekčnou chorobou v prípade, ak nebude zaočkované. A aj o tom, či ho neposýpame detským púdrom značky Johnsson napríklad…

Elena   Predná Hora,, 15.7.2018