Čas zasa raz letí k Vianociam.
A my, každý po svojom, kráčame vedno s ním. Niekto upachtene, vianočne všetko stíhajúco, iný pokojným, vianočne nezmeneným krokom. Vianoce honosné, Vianoce biele, Vianoce zlatistočervenoligotavé, Vianoce skromné a tiché, vianočnie sa zo všetkých strán.
Predpoludním…
Oblohou sa preháňali nedočkavo sivasté oblaky a hmlovým oparom nad kopcami sa matne predierali striebristobiele lúče slnka. Ako v čarokrásnej rozprávke, prebleslo mi mysľou. Byť teraz tam kdesi hore v kopcoch – zatúžila som na chvíľu – v kopcoch, kde je všetko prirodzené a čisté, a dýcha pokojom.
Aj predpoludňajší mestský život plynul svojim bežným pokojným tempom, ulicami podchvíľou prechádzali autá, rozhodne sa to ale nedalo porovnať s besným veľkomestským ruchom. Ľudia chodníkmi kráčali nenáhlivým, ešte nie dychom Vianoc poznačeným tempom. Na najnižšej vetve veľkého stromu pri tržnici posedávali dve drobné sýkorky.
Obchoďákom sa vznášala sladká melódia o pravej láske. Prenikala mi do srdca, v duchu som si ju nôtila a plynula s jej hudbou, kým ľudia nezúčastnene prechádzali pomedzi regále a nakupovali, obzerali si všehochuť ponuky, a zasa nakupovali. Nuž veď uznajte, kto by už len hľadal pravú lásku, keď majú vo výpredaji tričká po 4,80 eura? A to ani nehovorím o kope darčekových kaziet s kozmetikou, či iných vianočných lákadlách…
Ale ja, pochabo romantická duša, som sa do nežnej melódie ponorila natoľko, že som zabudla aj najstaršej dcére kúpiť jej obľúbený jablkový šampón.
Príbeh o vianočnom putovaní
Tvár Vianoc hľadám, v mrazivom ráne
kráčam a ticho hovorím Pane,
kde je ten vzácny a krehký čas,
čo tichú radosť prebudí v nás,
dobro a štedrosť, pokoru, Bože,
každý z nej štipku zobrať si môže,
rok spiace srdce zobudiť v hrudi,
okolo seba vidieť zas ľudí?
Tvár Vianoc hľadám, v chladnom dni hmlistom
putujem mestom, stále v tom istom
vidíme Štedrý deň blížiť sa k nám
– jedla a koláčov už dostatok mám?
blízkosť a lásku nahradia dary,
túžia zas po nich mladí i starí,
kde je ten krásny, posvätný čas,
čo čistú radosť prebúdza v nás?
Tvár Vianoc hľadám, v mrazivej noci
tíško ňou kráčam v tento čas, hoci
zavialo stopy, temnejú časy,
na dlaň už srdce nedáme asi,
namiesto Boha výpredaj dneska
zháňa snáď každý a veselo tlieska,
Ježiško stal sa nosičom darov
v tento čas Vianoc s komerčnou tvárou.
Tvár Vianoc hľadám, v mrazivom ráne
kráčam a ticho hovorím Pane,
navráť nám do sŕdc dôveru zas,
v lásku, vieru a zázrakov čas…
Elena 16.12.2018
Celá debata | RSS tejto debaty