otvorene

Matky a dcéry sú mimoriadne dôležitá téma života, však? O nich dnes niečo porozprávam.

Poviem pár slov aj o tom, že dobré skutky by sme mali robiť. Nie ako Ivan z Mrázika, sprvu, vypočítavo, ale láskavo a ľudsky nezištne.

Ak teraz pomôžeme, bude táto pomoc ďalej pomáhať aj mnohým z nás.

Začnem takto…

Vzťahy s mamou sú mimoriadne dôležité pre každého z nás. Nesieme ich korene v sebe hlboko ukryté po celý život. Riadia náš pohľad na svet, lebo bezpečným putom s mamou si utvárame predstavu o láskavom svete, ktorému môžeme veriť, a v ktorom na nás čaká mnoho zaujímavého a dobrého.

Nie vždy sa podarí dieťaťu získať takýto základ v podobe bezpečnej vzťahovej väzby, lebo aj napriek úprimnému úsiliu nám rodičia dokážu dať len toľko, koľko sami dostali. Preto v priebehu života hľadá spôsob, ako doplniť tento nedostatok u seba.

Jednou z prvých a najpodstatnejších možností je dostať sa ku knihe, ktorá nám pomôže pochopiť problém. Takou knihou je kniha Temné matky a jejich dcery. Vlastne môže byť, ak sa ju podarí vydať.

Jej autorky píšu o nefungujúcich vzťahov medzi matkami a dcérami. Sú v nej skutočné príbehy žien, ich nefungujúcich vzťahov s matkou, typológia problémových vzťahov matiek  a dcér, aj odporúčania odborníkov, akým spôsobom pri zažití konkrétneho typu vzťahu možno postupovať.

Na stránke Hithit si môžete pozrieť, čo hovoria samotné autorky o knihe

https://www.hithit.com/cs/project/5687/kniha-temne-matky-a-jejich-dcery

Môžete si tam knihu aj niektorým z viacerých spôsobov objednať, a tým prispieť ku jej vydaniu.

Čomu môžete veriť…

Ak vás oslovila téma tejto knihy nie je to náhodné… Zámer sveta, o ktorom píšem v mojich blogov, vie presne, čo a prečo robí. Vedie nás. Nám samým niekedy trvá dlhšie, kým dôjdeme ku pravému poznaniu ohľadne správneho kroku.

Ukážem vám, ako to funguje. Prezradím, ako Zámer sveta mne pomohol k dôležitému poznaniu. Objavila sa v tomto týždni príležitosť konštelačného výcviku, ktorý sa o týždeň rozbieha. V prepojení so šamanizmom, ktorý mi je blízky už dlho. Nahlásila som sa tam hneď. V druhom kroku mi však koincidencia priniesla signál, aby som vnímala pravý odkaz tej skúsenosti. Ten pre mňa bol, že na skutočné príležitosti si niekedy treba počkať, vyhnúť sa tým nepravým – pretože prvá príležitosť vôbec nemusí byť tá pravá príležitosť. Že ju máme hľadať srdcom. A keď som sa tej prvej príležitosti pustila, objavili sa okamžite ďalšie tri. Nie, neviem ešte, ktorá z nich je tá pravá, a či niektorá vôbec hej. Aj o tom je toto moje poznanie, že až keď sa niečoho naozaj dokážeme pustiť, môže sa objaviť niečo iné, to pravé.

Dobrí ľudia robia dobré veci…

Táto myšlienka nie je naivnou idealizáciou o stopercentnej dokonalosti „dobrého človeka“.  Každý z nás môže urobiť v živote chybu a má nejaké svoje malé ľudské slabosti, to neznamená, že je preto zlým človekom. Hovorím touto myšlienkou niečo iné – že dobrí ľudia robia nezištne dobré veci. Sú láskaví.

Niekedy spomínam v mojom blogu konštelácie, je v nich podľa mňa ukrytá múdrosť poznania, aj puto vzťahov s ľuďmi, ktorých mám rada a hlboko si ich vážim. Hovorím vám o tom teraz preto, lebo skupina DELTA – projekt Vojtu Frančeho, v ktorom som minulý rok spolu so skupinou ďalších konštelatérov hľadala čriepky poznania v experimentálnych konšteláciách – je presne takým príkladom, ako dobrý, čestný a láskavý človek dokáže urobiť skutočne dobrú vec. Bola to veľmi prospešná skúsenosť. vlastne je, my – Delťáci sme stále v kontakte.

Dobrý človek šíri dobro. Pretože dobro sa k nám dostáva, nemali by sme byť len jeho konzumentmi, ale aj tvorcami, mali by sme ho odovzdávať ďalej, zdieľať, šíriť.

Prosím, ak môžete, pomôžte vdýchnuť život knihe Temné matky a jejich dcery.

Elena   5.1.2019

K diskusii:

Nautilus, to nepíšu dcéry o matkách – je to odborná kniha príbehov o vzájomných vzťahoch matiek a dcér, typológia problémových vzťahov, aj s odbornými postupmi, ako človek môže u seba tú situáciu v živote konkrétne riešiť.

Má pomáhať pri pochopení a zlepšovaní vzájomných vzťahov, nie odsudzovať matky. Ak chceme byť v živote šťastní a spokojní, je dôležité, aby za nami konštelačne „pevne stáli rodičia“ – aby sme voči nim cítili úctu a vďaku. Aj keď vzťahy neboli ideálne, dali toľko, koľko vládali dať.

Nezdieľala by som  informáciu na „ukrivdenecký zborník“ – lebo matka aj otec sú ľudia, ktorí nám dali to, čo im my ako deti nikdy nedokážeme vrátiť, život.