otvorene

Sú chvíle ako táto, hlboko pravdivé, až nám berú dych svojou silou. strhávajú nám masky, lejú lieh do rán. Pália, no zároveň dezinfikujú svojou bolestnou úprimnosťou.

Každý občas zažívame ťažké časy…

Nedokážeme nazrieť „za záves srdca“ iných – a tak niekedy vidíme tie naše bôle ako najväčšie na svete. Zaslepení vlastnou bolesťou si ani neuvedomujeme, že aj tí ostatní si „lížu rany“.

Ja ako empatik bolesť iných cítim, súcitím s ich utrpením – pri všetkých tých tragédiách počas sviatkov som zakaždým myslela na tých pozostalých – blízkych, a priala som im v duchu veľa, veľa sily a dobra. Nie, nemali by sa stávať tragické veci cez Vianoce, aby bolo aspoň také malé obdobie radostného pokoja, dumala som idealisticky.

Ozývajú sa stále ďalší ľudia, ktorí zažili rovnakú skúsenosť, smrť blízkeho vinou lekárov, no ich tváre nepoznáte. Sú v tieni, a pred chvíľou som skončila moc zaujímavý rozhovor. Pani, ktorú nemenujem, sa vyjadrila o vyjadrila moc výstižne o smrti mamy v dôsledku pochybenia lekárov – nerozpoznali krvácanie, poslali ju späť domov a zomrela –  že „celý svet sa zmenil, jej smrťou, odvtedy sme nemali Vianoce…“

Je to hlboko pravdivé. Moc túžim zažiť opäť Vianoce radostné a magický ligotavé, veď ich tak miluje dieťa kdesi v mojom srdci ukryté. Nie, od synovej smrti som také Viancoe nezažila. Moc mi chýba, tým zúfalejšie, čím ťažšia je situácia, v ktorej žijem. Nakopilo sa toho cez sviatky priveľa. A zároveň si uvedomujem ako veľmi zničila lekárka, ktorá zavinila smrť môjho syna, aj celý náš dovtedajší život, ako rozbila všetko desaťročia budované.

Priznám sa, cez tieto sviatky som sa dokonca musela takmer úplne odmlčať v našej skupine Otvoreného listu, lebo tá bolesť ostatných mám ma popri mojich vlastných problémoch neskutočne dávala dole. Keď som čítala, ako by niektorá chcela zomrieť, aktivovalo to intenzívne tie pocity aj u mňa. Toľko bolesti a zničených ľudských snov kvôli niečej nezodpovednosti a bezohľadnosti.

V ťažkých chvíľach…

Existuje kopec viac či menej múdrych rád, čo robiť v ťažkých časoch. No ani jedna z nich nie je univerzálna, a asi každý máme svojský liek na nepohodu a zlé časy.

Neviem aký je ten váš, no ja sa v takých chvíľach zameriavam na okamihy, naozaj sa radostním zábleskom slnečných lúčov, oblakmi letiacimi oblohou, dokážem vnímať to zázračno zakaždým naplno. A snažím sa udržať v sebe ohníček humoru. Ach, hej, aj horúci, horúci čaj s malinovým sirupom mi pomáha.

A s vďakou myslím na dobré veci, ktoré sa kdesi dejú – neskutočne ma dnes potešilo, že sa našlo to jedenapolročné rumunské dievčatko, unesené s autom v Londýne. Bože, ďakujem. Naozaj som na tú malú myslela opakovane počas dňa, aby sa našla a aby bola v poriadku.

Hudba ma skôr rozplače. Krása nie je  v dokonalosti, ale v úprimnosti srdca. Hovorím si to pri počúvaní Hallelujah v podaní Leonarda Cohena, jeho verzia najviac rezonuje s mojou dušou..

https://www.youtube.com/watch?v=YrLk4vdY28Q

Vlastne neviem, či tú pieseň milujem alebo nenávidím – znela pri odchádzaní truhly môjho syna pri kremačnom obrade.  Neviem ani, či bolo múdre ju dnes počúvať, mám naozaj zlé časy. Nepokojne čakám na piatkovú nočnú cestu do Brna. Honzovi verím, je to hlboko čestný človek, nepredstierane láskavý. Pri pohľade na neho vždy počujem šuchot krídel. Jediný, komu si dám stavať konšteláciu bez zaváhania. Stavia výnimočne – a tak cítim láskavý prst Zámeru sveta na tejto „práveteraz“ príležitosti.

Hm…

Hm, a to som dnes mala aj „perný“ pracovný deň – zasa raz vypadol kotol na pracovisku, zima ako v chladničke, a tak popri vybavovaní zmluvy s Telekomom som riešila vykurovanie. Našťastie, opravári prišli rýchlo. Cez obedňajšiu prestávku som stihla zmeniť aj peniaze „na Česko“. Popoludní vypli internet, lebo bolo potrebné prepojiť router, v čom mi pani na linke nijako nepomohla, takže sme zostali bez internetu (kto to zajtra zapojí?). K tomu po príchode upratovačky popoludní sme v jednej miestnosti zistili zavzdušnené radiátory, takže po ich odvzdušnení (kto to zajtra spraví?) zasa klesne tlak v kotli a opäť vypadne. A čo so sčernetým stropom vo vstupnej chodbe, ktorý zariadili sviatky s mrazivým počasím bez vykurovania? (žeby sme ho pretreli bielou s protiplesňovým prípravkom?) Nie, nemýľte sa, nefungujem celé dni len ako údržbár, to len odborne bol dnes ešte pokoj, lebo školy prázdninovali.

Taký pekný a radostný deň, však? Kto to povedal, že zajtra bude lepšie?

Elena    7.1.2019

K diskusii: Zjavne aj na pracovisku. Nuž, využila som dnes spomenutú stratégiu, a tak už máme v práci odvzdušnené radiátory, aj kotol nahodený – a teplo, aj sprevádzkovaný internet.