Sú životné situácie, ktoré nás nútia bilancovať hodnoty – iných, aj svoje.
O práve takej situácii dám v tejto chvíli pár slov…
Triedila som dnes kadečo…
Triedila som moje časopisy o bývaní, mala som ich veľa a teraz takmer všetky dávam preč.
Neplánovala som popri tom vonkoncom sledovať Gottov pohreb – nebol to môj spevák číslo 1, no moje stredné dieťa po dlhej dobe u nás televíziu zaplo. Po chvíli mi došlo, že to nie je náhodné a začala som to vysielanie naživo vnímať pozornejšie.
Tak som triedila aj svoje dojmy, aj pocity, aj spomienky, aj hodnoty – a utierala som si slzy, lebo ako empatik som cítila tú vlnu smútku. Som teraz rada, že som ten pohreb videla a som – ako zakaždým pri koincidencii – Zámeru sveta vďačná za poučenie.
Bohdalová povedala v smútočnom príhovore, že Gott bol chlap, ktorý vždy dodržal slovo – okrem tohto jediného razu, lebo jej sľúbil, že to on sa s ňou bude lúčiť na jej pohrebe. Krásna životná vizitka charakteru je to, ak chlap v živote dokáže stáť pevne a dodržať svoje slovo – veľa takých nie je.
Gott bol
- veľký umelec svojim jedinečným hlasom,
- veľký profesionál svojim zodpovedným prístupom ku kariére a spevu,
- aj naozaj veľký človek, ako dokázal svojim prístupom ku svojim životným povinnostiam a správaním v čase, keď zomieral – postavil sa tej situácii tvárou v tvár, s odvahou a nesebecky sa v nej správal.
Má moju hlbokú úctu.
Někdy se ví…
Pre mňa tá situácia mala ešte jeden odkaz – cinklo mi to v jednej chvíli, vnímam už svoju intuíciu a rozumiem – bolo to o Gottovej dôvere k Bohu a prijatí prichádzajúceho. Október je pre mňa „mostom k zmene“ – neviem čo to presne je, no bude to zrejme silná skúška bezvýhradného prijatia prichádzajúceho, ako vnímam signály – prijať tú zmenu ako tú najlepšiu verziu svojho životného príbehu. Taká situácia si vyžaduje zbaviť sa strachu, a predsudkov, a vykročiť v ústrety prichádzajúcemu s hlbokou dôverou v srdci.
Niekedy stačí málo…
Niekedy stačí málo, aby si človek povedal, že i hlupákov a primitívov by bolo načase vytriediť. Lebo neprozreteľne som sa dostala ku diskusii o pohrebe po pohrebe. No poviem vám, toľko primitívnych názorov som už dávno nevidela – a to som naozaj po chvíli čítať prestala. Že sa podaktorí fakt nehanbia…
No potom si uvedomíme, že niekedy stačí málo aj na to, aby deň skrásnel, kvapka dobra. Práve o tom som článok totiž hľadala – čítala som ho predvčerom a chcela som sa k nemu vrátiť, keď sa mi priplietla tá popohrebná diskusia do cesty. Možno ani nechápeme, ako veľmi potrebujú niektorí ľudia pomoc a ako málo stačí, aby sa ich život úžasne zmenil. Je to príbeh rodiny so šiestimi malými deťmi, ktorí žijú na lazoch v okrese Rimavská Sobota v domčeku bez vody. Po požiari, ktorý spôsobila ich štvorročná dcérka čili od decembra doteraz aj bez elektriny. Ľudia sa im poskladali na 1200 eur, potrebných na jej opravu.
Pre niekoho je to veľa, pre iného málo peňazí – pre tých ľudí táto suma znamenala malý zázrak v ich živote. Peniaze by sme mali investovať zmysluplne – pripomínam si to zakaždým, keď vidím „celebritky“ s kabelkami a outfitmi v hodnote aj desiatok tisícok eur. Uvažujem, ako by tými peniazmi pomohli zmeniť niekomu život, ak by ich neinvestovali do takých somarín, ale dali ich ľuďom, ako je táto rodina.
Krásne bolo to, že v tej situácii po požiari sa našli ľudia, ktorým ich osud nebol ľahostajný. Poslali im balíčky s pomocou, oblečením, hračkami pre deti. – pretože všetko im zhorelo pred rokom v predvianočnom čase. Hreje ma pri srdci také poznanie, že sú láskaví a nezištní ľudia medzi nami. Možno sa nájde niekto, kto im pomôže i s tou vodou.
A tak si vravím, že aby sme si dobro vážili, možno i treba k tomu ako protiváhu také kače, čo sú schopné písať, že Gottova žena na pohrebe neplakala a podobné hlúposti. Och, nemám rada ľudí, ktorí dokážu pošpiniť všetko, ešte aj takto tárať po pohrebe bezprostredne.
No čo im na to povedať slušne? Žeby „sú situácie, kedy ma nesmierne prekvapuje, pri akom nízkom intelekte sa podaktorí dokážu naučiť čítať a písať…“?!
A tá naj…
Hovorilo sa o tých naj… pesničkách Karla Gotta dnes popri tom všetkom.
Nuž, pre mňa je z jeho piesní najobľúbenejšia určite Cesta rájem…
Záverom…
Gott nám zanechal nielen obrovský umelecký odkaz, ale aj ľudský.
Někdy se ví, co bůh chystá…
Elena 11.10.2019
K+krát tisíc ...
Celá debata | RSS tejto debaty