otvorene

Ako vidíte,  idem písať o korone, zasa raz – je to preto, lebo chcem poukázať na pár rizík, ktoré sú pred nami – a krízový tím ani premiér vám o nich zjavne nepovedia. A mám skvelý nápad pre mobilných operátorov – tak tiež ho tu otvorene pomenujem.

A pár potrebných opatrení chcem verejne pomenovať.

Pokladám ten krízový tím za málo funkčný…

Nie kvôli neodbornosti – zrejme sú tlačení ekonomickými lobbistami a tlakom časti verejnosti, ktorá sa bojí, že poumiera hladom.

Všetci tí diskutéri – ekonomickí experti, čo sa vyrojili na socsieťach  by si mali uvedomiť jedno – že je lepšie prežiť pandémiu hoci aj s prídelovým systémom potravín (beztak nás možno o pár mesiacov neminie), než prudko zvýšiť chorobnosť a s ňou spojenú aj úmrtnosť u nás.

Lebo, žiaľ, nevedia si niektorí predstaviť, čo všetko by sa s nárastom chorobnosti rozbehlo. Kto z vás bude ochotný ísť na štátom vyhlásené povinné práce – trebárs do pekárne, či opatrovať odliečujúcich sa? Je pravdepodobná situácia, pri vysokej chorobnosti, že v nevyhnutnom chode štátu bude potrebné doplniť ľudí aj týmto spôsobom.

Ekonomická lobby v tejto chvíli prevážila, lebo filozofia že do sto prípadov nákazy denne nie je veľa, nie je podľa mňa dobrá. A veru rýchlo uvidíme, že sa počet prípadov zvýši oveľa prudšie.

Ja osobne by som s uvoľňovaním opatrení určite čakala najbližšie dva týždne.

Podľa mňa opatrenia uvoľňovania prišli priskoro

– opatrenia pokladám za privčasné preto, lebo sa nám na veľkonočné sviatky bratislavskí pendleri a výletníci rozliezli po celom Slovensku. A až o dva -tri týždne od sviatkov reálne uvidíme, akú koronamapu to vytvorilo.

A že sa podaktorí uvoľnili poriadne, o tom nemusíte pochybovať. Včera som šla revúckymi ulicami, niektorí spoluobčania veselo chodili bez rúšok, aj s kopou detí evidentne viac ako dvojročnými, jedli na ulici zmrzlinu a fajčili, postávali na debatách v skupinkách, bez akejkoľvek kontroly porušovateľov – no čo na to dodať? Nevedela som, či je to nejaký návrat v čase do „starých čias“, alebo či máme taký výskyt autistov v populácii. Keďže si uvedomujem, že tí ľudia neboli pretestovaní a ktoviekoľko z nich je „repatriovaných“ minimálne z Česka či s „repatriantmi“ sa nekontrolovane stretajúcich, vyhýbam sa im. A v súvislosti s tým mi chýba zásadné opatrenie – systematické dezinfikovanie verejných priestorov, postrekovanie ulíc niekoľkokrát denne.

Súcitím s dôchodcami…

Lebo oni oveľa ťažšie znesú to, čo zažívame my ostatní už pár dní (zle sa orientujem v čase od smrti syna, nehrá pre mňa úlohu, takže nemám predstavu ako dlho to už je). Ale vidím, ako to terajšie opatrenie vyplašilo tých starých ľudí, naozaj si myslím, že by postačilo opatrenie vyčleniť im jednu pokladňu plne funkčnú pre nich celodenne v obchoďákoch, a nijako nikoho nelimitovať časom. Lebo niektorí z nás sú naučení ísť do obchodu včasráno, iní podvečer – odhliadnuc od toho, že v obchode predaj pečiva akosi klesol – nie je normálne nekúpiť okolo 8,30 ani žemle (ja teda chlebové bagety postrádam). Nemyslím si, že som sama, koho dráždi ten obmedzený výber tovaru – a tak si len v duchu hovorím, panebože, čo to bude za cirkus, ak by sme museli prejsť na nejaký prídelový systém a kadečo nebude dostupné vôbec?

Toto hlúpe opatrenie s časmi pre dôchodcov jednak vzbudzuje medzigeneračné napätie, a jednak zvyšuje hladinu stresu u ľudí individuálne v tejto situácii – lebo časmi všetkým nevyhovieš nikdy. Treba s tým okamžite prestať – akonáhle vzrastie počet chorých a zomierajúcich, ľudia sami začnú viac zvažovať kedy a kvôli čomu niekam pôjdu.

Dôchodcom chýbajú sociálne kontakty. Je to kruté dožívať kdesi sám. Myslím, že treba poskytnúť im aspoň širokú možnosť mobilných a internetových kontaktov, dávať nejaké vysielania mestského rozhlasu, aby vnímali pozornosť.

A úplne hlúpy nápad bol zakázať im chodiť cez víkend do obchodu – rozumiem, že to môžu vnímať veľmi zle..

Predstavte si seba na ich mieste. Majme voči nim viac ohľadu.

Nápad pre mobilných operátorov…

Určite by som na mieste mobilných operátorov na tých pár mesiacov dala všetkým ľuďom využívajúcim ich služby všetky dáta bez obmedzenia – mobilné siete a internet bez limitov a zadarmo – bolo by to od nich humánne gesto. A cynicky dodávam, že na tom môžu tieto firmy v dlhodobejšej perspektíve len získať, lebo ľudia si zvyknú na stálu dostupnosť ich služby.

Hovorí sa tomu dlhodobá udržateľnosť a strategické plánovanie…

A ďalší problém – POŠTY…

No, stáť v tých nekonečných radoch, to je veru ranger-výcvik. Čudujem sa, že tým ešte pošta niekomu neprivodila infarkt. Skutočne to chce zdatného krízového manažéra, aby v čase pandémie prichádzal s takýmito nápadmi súbežne – obmedziť časy otvorenia pošty a  zrušiť donášku niektorých zásielok domov ľuďom, čím automaticky zvýšil počet ľudí, ktorí nutne musia chodiť na poštu. Fakt neviem, či sa vôbec pokúšať nejakú radu takému manažérovi dať, či by mu mohla pomôcť –  zvyšuje týmito hlúpymi krokmi riziko nákazy u verejnosti.

Lebo naozaj nevidím veľký problém, aby poštár roznášajúci poštu v rúšku a rukaviciach dal človeku v rúšku niektoré zásielky oproti podpisu rovno doma. Prípadne vonku na ulici pri dome. Tým by sa zmenšili rady pred poštami a riziko rozvláčania nákazy.

Chcem vás upozorniť aj na ďalšie riziká…

Niektorí ľudia sa správajú krajne bezohľadne – karanténu si pletú s rekreáciou, vyberú sa karantenizovať i s rodinou do prenajatej lokality (v lepšom prípade chaty v prírode, v horšom do dediny niekam, kde ich nepoznajú – ako rekreanti). Nepochvália sa určite nikomu tam povinnosťou mať karanténu, predpokladám, že aj nakúpiť si idú (takže tam sa zrazu môžu vynoriť prípady nákazy typu „no nevieme, kde to len mohol dostať“). Ak by boli infekční (hoci len ako bezpríznakoví prenášači), mali by ste po ich odchode dôkladne dezinfikovať ubytovacie zariadenie, v ktorom boli.

Ja osobne by som karantény mimo miesta trvalého bydliska zatrhla. Ideálna by bola skutočne štátna karanténa po celý čas. Tým by sme aj ekonomickú úsporu získali – pretože platiť dookola karanténu rodinným príslušníkom pendlerov pokladám za skutočné plytvanie peniazmi. Ak niekto príde domov a jeho žena je s ním v karanténe dva týždne z práce a potom on odíde na tri týždne či mesiac niekam pracovať a znovu sa vráti a treba karanténu platiť i jeho žene opäť, nuž je to podľa mňa na hlavu padnuté opatrenie. Práve toto je argument, prečo by ľudia opakovane sa takto vracajúci domov mali tráviť čas v štátnej karanténe – a nie putovať po pár dňoch do karantény domácej.

Uvedomujete si, že takto by sme ani školy nemohli otvoriť? Lebo však i deti by museli byť v domácej karanténe zakaždým s nimi, a tak by vypadávali podchvíľou zo školy. To je aj jeden z početných argumentov, prečo školy zatiaľ podľa mňa otvárať vonkoncom nemožno.

V regiónoch, kde je veľa osád, by podľa mňa mnohí rodičia deti ako do škôlky či školy nepustili – lebo môžu byť niektoré z detí bezpríznakovými nosičmi. Myslím, že bude potrebné pred znovuotvorením škôl a škôlok testovať všetky deti na bezpríznakové nosičstvo.

Čo mám lepru?

Niektorí ľudia, ktorí ochoreli na koronu, sa ozývajú na socsieťach, že okolie sa im vyhýba, hoci sa už vyliečili. Lenže nakoľko preukázali v niektorých krajinách reinfikovanie, či skôr reaktiváciu vírusu, mali by práve títo ľudia byť s odstupom času retestovaní. Možno po mesiaci, mesiaci a pol, určite by na toto mali odborníci myslieť.

Elena   24.4.2020