otvorene

Nemožno vytknúť tomuto nášmu novému ministrovi školstva nič zatiaľ – okrem toho vybehnutia bez rúška jednorazovo vo verejnom prejave pred časom.

Koná naozaj rozvážne -a tak vďaka pandémii a tomuto ministrovi by mohlo školstvo zažiť i dobré zmeny v prospech spoločnosti.

V dnešnom blogu napíšem, čo by mal podľa mňa spraviť nevyhnutne a urýchlene.

Napodiv, veci, ktoré sa v školstve teraz dejú, nie sú mnohým známe dávno

– že tam pracuje mnoho šikovných a obetavých ľudí. Lebo v posledných rokoch, keď politici na školstvo a našu budúcnosť s dobrým vzdelaním úzko spojenú kašľali, snažili sa vytvárať obraz o učiteľoch ako o ľuďoch, ktorí svoju profesiu majú ako z núdze cnosť. Školu si volia ako poslednú možnosť záchrany, pracujú tam pár hodín denne – a však čo to je dookola deťom to isté vyprávať – to by sa aj môj pes naučil a zvládol by to. Takéto scestné úvahy sa objavovali a infikovali aj verejnosť. A dopracovali sme sa k tomu, že deti mali voči učiteľom presne toľko úcty, ako ich rodičia.

Niet sa čo čudovať, že problémov v školstve pribúdalo. Napriek tomu, že mnohí učitelia pracovali nielen nad rámec svojich povinností, ale obetavo. Koľkí  z nich v regiónoch s osadami nosili deťom do školy veci – hračky či oblečenie – po svojich deťoch, či aj v časoch ešte bezdesiatových – aspoň rohlík niektorým deťom sem-tam dali.

A teraz zrazu rodičia vidia, že niektorí úlohy s deťmi robiť nevedia… Nuž, milí kritické diskutéri zo socsietí, asi to nebude na prednášanie v triedach, také vedomosti, a asi by to nezvládli ani tá vaša mačka či pes. Učitelia sami sú napriek rokom štúdia zapojení do celoživotného vzdelávania, aby sa stále učili nové veci. A to je v poriadku, nemôže každý z nás robiť všetko, v spoločnosti je preto deľba práca.

Teraz je situácia, kedy jasne vidieť, ako to naučené učitelia zvládajú posúvať ďalej. Vymysleli naozaj kopu nových vecí, spôsobov práce, praktických riešení. A nie je ani pravda, že deti bez internetu nemajú prístup ku ďalšiemu vzdelávaniu. Mnohí učitelia základných aj špeciálnych škôl roznášajú deťom úlohy – vytlačené, v papierovej podobe. Lenže je otázne, kto úlohy s tými deťmi bude robiť, či ich aspoň viesť, aby si ich robili.

Lebo nemyslím, že brať vypracované úlohy na papieroch od detí späť je dobrý nápad, na papieri vírus pretrvá dosť dlho. Jednoducho treba rátať s tým, že teraz sa deti učia niečo nové – že naše doterajšie výkonové nastavenie možno nebolo najmúdrejšie a život nám ukazuje, aby sme deti učili meniť sa na harmonické osobnosti.

Je to Einsteinov výrok, a to rozhodne nebol hlúpy človek – že zo škôl by nám mali vychádzať nie vzdelaní ľudia, ale harmonické osobnosti.  Takže v tejto situácii môžeme prehodnotiť vzdelávacie štandardy – a dať do nich namiesto kompetencie „vedieť, poznať, definovať“ kompetenciu „cítiť a chápať“.

No – a už ideme k veci – doteraz som len situáciu trochu načrtla.

Minister by mal vydať zákaz…

Ak hovoríme o ľudských právach, právach dieťaťa a práve na život ako najvyššej hodnote, potom by mal minister okamžite a definitívne zakázať v školách robiť pitvy. 

Zabiť nejaké zviera len preto, aby som ukazovala žiakom čokoľvek, je podľa mňa krajne amorálne. Píše o tom aj zvierací ombudsman, že na niektorých gymnáziách u nás nielenže musia deti pozerať a pitvať zvieratá zabité, ale ich aj samé zabíjať.

Dokonca popisuje na svojom fb, že myši mali zabíjať utopením v školskom záchode.

Dávam doslovné vyjadrenie z fb Zvierací ombudsman

DETI BY V ŠKOLÁCH NEMALI PITVAŤ ZVIERATÁ A UŽ VÔBEC BY ICH NEMALI VLASTNORUČNE ZBAVOVAŤ ŽIVOTA ⚠️🧸👨‍🏫🐭

Napriek súčasnej situácií sa stále potýkame s množstvom prípadov týrania zvierat, ktorému by sme sa všetci (najmä v kontexte aktuálneho diania) chceli vyhnúť. Pred niekoľkými týždňami sa k nám dostala informácia o situácii, keď mala skupinka školákov počas hodiny biológie usmrtiť pokusné myši utopením na školskom záchode. Už uhynuté zvieratá mali byť následne predmetom pitvy, ktorú viedla učiteľka daného predmetu. Takéto počínanie malo nastať na základe nepriamej výzvy samotnej pedagogičky. Na základe dostupných informácií sme okamžite podali infožiadosť na ministerstvo školstva, v ktorej sme sa pýtali na spôsob, akým sa na vyučovaní môžu vykonávať legálne pitvy a akou formou sú usmrcované zvieratá, ktoré sú predmetom pitvy. Pochopiteľne nás zaujímalo predovšetkým, o akú zákonnú úpravu sa takýto postup, v prípade kladnej odpovede ministerstva, opiera a či má ministerstvo vypracované odborné psychologické stanovisko ohľadom možného dopadu takéhoto zážitku na mentálny vývoj maloletých detí.

Toľko Zvierací ombudsman.

Krutosť voči zvieratám je závažný signál možnej psychopatizácie vývinu…

Krutosť voči zvieratám je jedným zo znakov psychopatie. Je to prvý znak uvádzaný v príručkách FBI a dokonca ho aj sledujú ako indikátor problémov v detskom veku. Naozaj má nejaká stredná škola u nás realizovať takúto výučbu, založenú na  nehumánnom zabíjaní zvierat a ich následnom pitvaní?

Názornosť vyučovania má svoje hranice…

Čo bude robiť pani učiteľka či profesorka, ktorá má rada takúto názornú výchovu, ak bude žiakov učiť o ľudskom tele a tom, čo naň škodlivo pôsobí? Bude študentov ožierať? Pri náuke o zlate ho pôjde s deťmi kopať na Aljašku? A potom, nedajbože, ak príde učivo o ceste na Mesiac – vystrelí ich tam?

Je dostatok pomôcok, interaktívnych tabúľ a počítačových animácií, aby sme nemuseli názornosť prevádzať zabíjaním živých bytostí.

Kam ďalej, slovenské školstvo? 

Ak sa má slovenské školstvo stať naozaj cestou ku harmonizácii osobnosti, pokore, úcte a životnej vďačnosti, schopnosti súcitiť a spolupracovať, potom rozhodne nie je cestou k tomu realizovanie tejto podivnej vzdelávacej náuky. Aj my, verejnosť, rodičia, by sme mali proti týmto zvráteným spôsobom, ktorým možno citlivejšie deti traumatizovať prinajmenšom na dlhý čas, jednoznačne vystúpiť. Tí, ktorí máte citlivé a vnímavé deti, určite si uvedomujete, čo takýto spôsob výučby s nimi môže robiť. Budem rada, ak máte podobné skúsenosti a napíšete ich zvieraciemu ombudsmanovi. Vývin dieťaťa, najmä dieťaťa citlivého, môže takéto „vyučovanie“ poznačiť veľmi negatívne. Ak v tejto súvislosti píše zvierací ombudsman až o možnom trestnom čine – ohrozovaní mravnej výchovy mládeže a trestnom čine týrania zvieraťa – tak sa s ním plne stotožňujem. Slovensko má inštitúciu, ktorá má obrovskú odbornú fundovanosť, dlhoročne pracuje pre dobro detí. Je to Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VUDPaP). Stanovisko takejto odbornej inštitúcie vo veci – nepochybujem, že tieto výchovné metódy by pomenovalo ako problém – by malo bezodkladne viesť ku ráznemu kroku ministra, dať do legislatívy zákaz vykonávať takéto „spôsoby výučby“ v našich školách.

Zemi prajem uzdravenie, živým bytostiam život a slovenskému školstvu zdravý rozum a bezodkladný zákaz zabíjania zvierat a pitiev na základných a stredných školách.

Elena 25.4. 2020