otvorene

Deti na Luníku IX utýrali psíka. Hádzali do neho kamene, kým ho neubili.

Včera v blogu o brutálne utýranom psíkovi v Pohronskej Polhore som túto správu prihodila ako bonus – vtedy som radšej nič nedodala, ale teraz dodám.

https://kosice.dnes24.sk/deti-na-luniku-ix-utyrali-psa-hadzali-donho-kamene-napokon-skonal-336688?fbclid=IwAR2ySOTxpsGZ-Bb61LLteWifzHdNOwF2meW6RCbYh15VddHdYTObcrvGK0g

Kladiem si otázku, čo bude nasledovať u týchto detí – prepadnutie starenky a zlomenie jej ruky, či zhodenie z mosta a poskákanie po nej? Inšpiratívnych príkladov z praxe máme viac ako dosť

https://kosice.dnes24.sk/brutalny-utok-v-richnave-styri-deti-napadli-zenu-a-zhodili-z-mosta-utrpela-tazke-zranenia-349421

či

https://www.noviny.sk/krimi/155482-traja-skolaaci-z-vychodu-napadli-a-okradli

Nepochybujem o tom, že i na Luníku IX sa nájdu ľudia, ktorí chcú žiť slušne a usporiadane, a celá tá situácia im prekáža.

Bez našej pomoci to zmeniť nedokážu. Lebo na vine tej situácie sme podľa mňa i my sami. Nemôžeme predsa donekonečna tolerovať, že niekto robí smetisko z prostredia, devastuje byty a výchovne zanedbáva svoje deti – s naivnými kecami o tom, že Rómovia prišli z Indie a sú kulturálne odlišní. Tieto reči sú zavádzajúce, lebo etnická príslušnosť nemá nič spoločné s asocialitou. Mnoho Rómov je vzdelaných a žije bežným životom v civilizovanej spoločnosti, takže to nie je o etniku, ale o pohodlnosti asociálneho spôsobu života niektorých ľudí u nás, na ktorý im štát vytvoril vhodné podmienky. A asociála nejde prevychovať dobrým slovom a príkladom, ale len jasnými pravidlami a dôslednou kontrolou ich dodržiavania a sankciami za ich nedodržiavanie. A samozrejme si myslím, že riešením asociálneho spôsobu správania nie je väzenie, ale zariadenie resocializačné, v ktorom dotyčný musí denne pracovať – pestovať a chovať niečo, alebo niečo vyrábať. Skrátka, aby pochopil, že ľudia sa živia prácou, v živote fungujú pravidlá a on ich musí dodržiavať.

Každé dieťa má právo na starostlivú výchovu a kvalitnú rodičovskú starostlivosť.

Malo by to byť nadradené právu „rodičov“ množiť sa ako králiky – priniesť na svet deti i dva razy ročne, mať ich aj 16 a viac – a pritom zjavne nezvládať ich výchovu.

Byť nezodpovedným nie je ľudské právo.

Práve naopak, človek rodičovstvom preberá záväzky o starostlivosť o svoje dieťa celoživotne. Ak nechce mať takéto záväzky či nedokáže ich zvládať a chce len sexovať, potom by mu spoločnosť mala na základe jeho súhlasu poskytnúť bezplatnú sterilizáciu. Lebo situáciu, v ktorej niektorí privádzajú na svet deti, no nestarajú sa zodpovedne o ich výchovu, pokladám za porušovanie práv detí. A to nielen rodičmi, ale aj štátom, ktorý by mal robiť ochranné a preventívne opatrenia v prospech detí.

A takisto je to porušovanie práv ostatných občanov v spoločnosti – takáto nelimitovaná nútená solidarita, lebo tí musia preberať zodpovednosť za starostlivosť o tieto deti namiesto samotných rodičov, živiť ich, platiť ich náklady.

Pochybujem, že rodičia tých detí, ktoré na Luníku IX ubili psa, pracujú.

A napriek tomu si nenašli čas venovať sa svojim deťom a dozrieť na to, čo stvárajú. Akú budúcnosť majú deti, ktoré rodičia takto výchovne zanedbávajú?Čo asi budú robiť v budúcnosti, ak teraz sú schopné brutálne ubiť psíka? Čo z nich vyrastie – kriminálnici ako príťaž spoločnosti a hrozba pre tých, ktorí sa im skladajú zo svojich daní na život? Presne to – a nič iné pri takomto spôsobe „výchovy“. Ale týmto spôsobom niekto poškodzuje aj ich práva, berie im budúcnosť – lebo by z nich mohli pri starostlivých rodičoch vyrásť občania pracujúci pre blaho spoločnosti, vzdelaní a láskaví ľudia. Myslím, že dieťa má právo sa nenarodiť do rodiny, ktorá evidentne nezvláda výchovu predchádzajúcich jeho súrodencov. A napriek tomu vydávame za ľudské právo „rodiča“  privádzať deti na svet nelimitovane, pritom tie deti dávať do „úschovy štátu“ či ich výchovne invalidizovať a robiť z nich bezcitné asociálne tvory výchovným zanedbávaním.

Myslím, že niekto v tomto štáte má niesť zodpovednosť za to, že sa tieto deti pohybujú vo svete „zlej výchovy, zlých príkladov správania voči deťom a zlých sociálnych vzorov“. Zjavne nefunguje to, že starostlivosť za týchto rodičov preberajú pomáhajúce profesie všetkého druhu, aj pri ich najlepšej starostlivosti nemôžu nahradiť zdravé prostredie rodiny a primeranú rodičovskú starostlivosť. Je potrebné, aby štát trval na plnení si povinností rodičov a stíhal ich prísne za ich neplnenie.

Aby sme nezostali pri prázdnych slovách:

• prvým krokom by malo byť zavedenie e-karty, na ktorú si nezamestnaní ľudia nebudú môcť kúpiť alkohol a cigarety. Myslím, že by nemal byť taký problém pre IT odborníkov nastaviť tieto karty tak, že na položky alkohol a cigarety karty financie neuhradí.
• druhým krokom by malo byť zavedenie rodičovstva pod dohľadom – od prvých mesiacov po narodení dieťaťa by mali byť rodičia s dieťaťom pod dohľadom a chodiť povinne do komunitného centra denne. Spoločnosť by mala pod palcom zdravý vývin dieťaťa a starostlivosť oň, v prípade ťažkostí by vedela poskytnúť odbornú pomoc včas. Socializovalo by sa dieťa aj rodič. Takúto starostlivosť by mali povinne absolvovať všetky maloleté matky a otcovia, aj rodičia, ktorých niektoré dieťa má problém vo výchove, či niektoré dieťa dali do ústavnej starostlivosti. Lebo všetko to sú signály možnej rizikovej starostlivosti, tak ich treba podporiť v ich rodičovskej úlohe.
• tretím krokom by mala byť nápravná podpora rodičov – povinné kurzy rodičovstva v rozsahu 200 hodín, ktoré by rodič musel absolvovať v plnom rozsahu pod hrozbou výkonu trestu a odňatia dieťaťa v prípade, že sú u dieťaťa signály nezvládania výchovy. Nie je to trest, ale pomoc spoločnosti dieťaťu naplniť jeho právo na dobrú výchovu, a aj pomoc samotnému rodičovi, ktorý nezvláda starostlivosť primerane. Na tieto kurzy by dostali UPSVaR v ohrozených regiónoch financie na aspoň dvoch zamestnancov – 1 odborník a 1 rómsky pomocník. V ohrozených regiónoch aj viacerých – tým by sme preklenuli nezamestnanosť  v SR, zvýšili užitočne zamestnanosť a zároveň zlepšili situáciu rodičovstva v týchto komunitách. Podporili by sme uvedomenie si, že byť rodičom neznamená dieťa splodiť a priviesť na svet
• štvrtým  krokom by malo byť vybudovanie resocializačných zariadení, kde by sa učili ľudia pracovať, zvládať starostlivosť o každodenný život svojej rodiny a  pokojne by to mohli byť aj zariadenia iba denného typu v regiónoch na spôsob fariem. Človek by sa tak naučil fungovať v pravidelnom dennom režime a starostlivosti.

Upozorňujem, že podľa môjho návrhu by šlo o opatrenia pre všetkých nezamestnaných, pre všetkých rodičov maloletých či pre všetkých rodičov detí týrajúcich zvieratá, prepadávajúcich starenky či správajúcich sa asociálne, t. j. nie na etnickom podklade. Nie je predsa v poriadku, aby sme donekonečna nechali tieto deti trpieť a prizerali sa tomu, ako im kradnú ich rodičia budúcnosť výchovou – nevýchovou.

A ako piaty krok – niekto v tomto štáte má zodpovednosť za robenie efektívnych opatrení v prospech detí. Za ochranu ich práv. Berie za to plat. Mali by sme bezodkladne zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť verejných činiteľov, aby v prípade ich nečinnosti boli títo ľudia za porušovanie práv detí stíhaní.

Elena  6.5.2020

Fotografia prevzatá z článku https://kosice.dnes24.sk/deti-na-luniku-ix-utyrali-psa-hadzali-donho-kamene-napokon-skonal-336688

A na margo nápadu škôl cez leto – museli by do nich chodiť len deti, ktoré neabsolvovali výuku cez počítač, aby náskok nerástol. Pritom je málo pravdepodobné, že by deti zo SZP chodili do školy v lete, keď počas roka majú niektoré stovky vymeškaných hodín. Riešenie vidím po znovuzavedení vyučovania v školách v otvorení špecializovaných tried, kde by deti zaostávajúce vo výučbe boli podľa individuálnej potreby pár týždňov či mesiacov doučované, následne by sa dieťa včlenilo do svojho pôvodného kolektívu triedy. Bude potrebné viac učiteľov a viac financií na takéto opatrenie, lebo niektoré školy by potrebovali viacero špecializovaných tried a ľudí v nich – no pokladám ho za jediné reálne účinné opatrenie na riešenie súčasnej situácie v prospech detí.