otvorene

Vplyv diletantov je v tejto situácii zjavný vo viacerých oblastiach. A vonkoncom tým nemyslím premiéra Matoviča, jeho neprajníci. Silný ľudský podtón v jeho skutkoch sa mi páči.

Aj ministra školstva stále pokladám za múdreho človeka. No názory, ktoré sa v spoločnosti teraz objavujú v súvislosti so školstvom, sa mi zdajú scesty a je to on, kto by ich mal zastaviť. Posúvame sa do štvrtej fázy otvárania spoločnosti v rámci pandémie.Posúvame sa aj k otváraniu škôlok a škôl. A mne sa čoraz menej páčia veci, ktorí sa v súvislosti s tým vynárajú. Posúvame sa tým dopredu, alebo sunieme kamsi smerom nadol?

Poviem na tie otázky môj názor. Poďme na vec.

Je škola „úschovňa batožiny“?

Pán hlavný hygienik (áno, ten pán, ktorý vo svojej oblasti nemá systematicky riešené veci – lebo ani len regionálne úrady verejného zdravotníctva nemajú informáciu o osadách, ktoré sú, budú či odmietli testovanie na koronu) – tak práve on rieši aj školstvo. A  – ako sa dá čakať na základe toho, ako má pod palcom to, čo by mal naozaj mať na starosti – neodborne. Jeho predstava, aby sa deti dali do škôl aby rodičia mohli ísť opäť do práce, je predstavou nenapĺňajúcou účel školy. To by sme deti mohli podaktorí strčiť do úschovných skriniek v obchoďáku, ako nedávno dve spoluobčianky psíka.

Takže – realita číslo 1 – škola neslúži na odkladanie detí, je výchovno-vzdelávacou inštitúciou.

Tú úlohu momentálne plní – vzdeláva celý rad detí online. Učí ich konať samostatnejšie, lebo dieťa si musí k počítaču sadnúť, spolupracovať s učiteľom a ak učiteľ zvláda webinár, tak i so spolužiakmi. Kontakty spolužiakov nezmizli, sú na inej úrovni – lebo pokojne možno vytvárať aj pracovné skupiny žiakov  – dvojice či trojice, deti medzi sebou môžu komunikovať i o tom, ako ktorú úlohu urobiť („opisujú na diaľku“, možno). Tieto všetky skúsenosti pokladám za dobré.

Čo je dobré a zlé na tejto situácii?

Podľa môjho názoru by bolo zaujímavé monitorovať zmenu vzťahov v online pár mesiacov vedenej triede – ako sa medzi deťmi menia vzťahy. Rozhodne to nevidím také čierne, ako niektorí odborníci vypisujú v popularizačných článkoch – že deti zúfalo túžia po rovesníckom kolektíve. Iste, časť detí chce byť medzi kamarátmi – čo nemá až tak celkom súvis so školou. A na druhej strane – máme skupinu rodičov, ktorí deti sami doma po celé roky učia a deti neutrpeli nijakú ujmu v socializácii. Určite by bol prínosný aj výskum postavenia obetí – šikanovaných detí, či sa ich pozícia v triednom kolektíve nejako mení. A či sa zlepšuje ich vzťah ku škole, lebo tieto deti do nej kvôli šikane chodili s nepohodou.

Nepochybne zaznejú hlasy tých, ktorí budú pokrikovať, že časť detí je z takejto práce vylúčená. Nuž ale to sa dá riešiť – v každej osade by malo byť komunitné centrum.  Podľa mňa čo najbližšie osade by malo byť – a doň dať deťom počítače či tablety. Samozrejme pod dohľadom odborného personálu, práve tu je priestor na podporu zo strany mimovládnych organizácií, ktoré môžu s deťmi intenzívne pracovať. Určite by pri takomto štýle práce mohlo byť v škole viac týchto detí, ako je bežne – lebo  niektoré z týchto detí majú vymeškané stovky hodín v priebehu školského roka. Nie je problém preukázať moje tvrdenie, údaje o počtoch vymeškaných hodín sú verifikovateľné.

Letná škola…

Realita č. 2. Prosím vás, nenazývajme to školou. Ktosi tu mieša  – neviem či z neodbornosti, alebo účelovo – jablká s hruškami. Ak chceme, aby deti zo SZP prostredia dohnali náskok detí teraz učených online, tak azda na to nestačí žiadna hra pre zaostávajúce deti v lete. Alebo mi niekto chce tvrdiť, že hej?

Výchovný aspekt takéto hranie môže mať – ale to by mali robiť systematicky a intenzívne s deťmi mimovládky v už spomenutých komunitných centrách – pridať sa tam k nim, lebo tie i cez leto pomáhajú týmto deťom zmysluplne tráviť čas. Pravdu povediac, nevidím v tejto chvíli rozdiel oproti ich bežnej činnosti, čo viac sa ide robiť – nebude to povinné, toto hranie, a malo by byť dostupné, t. j. naozaj v blízkosti osady. Takže mi pripadá, že niekto tu zasa vymyslel Ameriku.

Situácia, že časť detí by „letné školy“ navštevovala (som skeptik v tomto smere – ak to nebude v tých komunitných centrách) – a časť by ich nenavštevovala – rozštiepi na dve skupiny i skupinu detí zo SZP. Lebo tie najviac zaostávajúce deti sa ani vtedy ničoho na báze dobrovoľnosti zrejme nezúčastnia.

Takže budeme na začiatku školského roka, nech už začne kedykoľvek, pred otázkou – čo s týmito deťmi.

Opakovane a otvorene upozorňujem, že treba chystať špecializované triedy v školách, kde takéto deti zjavne budú. V špecializovanej triede je zaostávajúce dieťa individuálne vedené, doučené potrebné veci a vrátené do pôvodného kolektívu svojej triedy. To jediné reálne naozaj môže pomôcť znížiť výkonový rozdiel u týchto detí.

Pán minister by mal zistiť, koľko škôl v regiónoch s výrazným počtom detí zo SZP je ochotných a má možnosť reálne vytvoriť špecializované triedy (lebo nie sú ľudia, nie sú peniaze, nie sú priestory – treba preto hľadať včas efektívne riešenia, možno vhodný priestor v obci na triedu, človeka spôsobilého  učiť v nej).

A čo sa týka leta – ak už niečo v lete robiť s deťmi zo SZP, tak nie namiesto rodičov, ale robiť s deťmi spolu s rodičmi. Lebo práve učiť sa učiť týchto rodičov s deťmi a učiť ich výchovne deti viesť treba.

Aká by mala byť škola zajtrajška? 

Myslím, že terajší minister školstva mal pravdu, keď povedal, že sa rodí niečo nové v slovenskom školstve – niečo, čo nie je len dočasné. Naozaj aj ja pokladám za vhodné učiť deti týmto spôsobom nejakú časť školského roka, časť vyučovacieho času venovať práve takejto forme práce. Celkovo táto zmena v školstve môže usporiť peniaze a zefektívniť proces – aj v nových podobách vzdelávania učiteľov. Príležitostí v online forme školstva vidím viac ako dosť.

Realita č. 3. Nuž, škola zajtrajška bude taká, akou ju spravíme. Ak budeme prezemáte prvdu, ntovať filozofiu, že do školy sa deti odkladajú, aby rodičia mohli pracovať a učiteľom stačia žobrácke platy, nuž vytvoríme búdu na odkladanie detí. Ak budeme prezentovať filozofiu, že najdôležitejšie je silne výkonové zameranie detí – potom budeme budovať školu  i spoločnosť postavenú len na výkone. Ak nájdeme odvahu v škole pomenovať s deťmi to, čo ich učí táto situácia – možno trpezlivosti, disciplíne, ohľaduplnosti a zodpovednosti voči sebe aj iným, potom sa môžu naplniť slová, že škola po korone i spoločnosť po korone bude iná, zmysluplnejšia pre život v nej.

Elena   12.5.2020

K diskusii:  určite áno, máte pravdu, sú i rôzne „muchy“, však situácia vznikla bez prípravy. Niektorí učitelia nie sú natoľko počítačovo zdatní či dostatočne technicky vybavení, podobne ako deti. A stále „preráža “ výkonové myslenie – dať veľa úloh, zvládnuť ich dobre.  Ale je to začiatok zmeny.

Čo sa týka otvárania škôl a našich dobrých koronavýsledkov – budem tvrdá – nech povie vláda pravdu o tom, koľko osád či  v jednotlivcov v nich  sa odmietlo dať testovať.