Založ si blog

Most 1. – Igor, chýbaš mi. . .

Ach, aby ste si to nevysvetlili nesprávne – chýba mi náš Igor. Náš, domáci.

Bol to náš nový člen rodiny, odvčera teda. Niekedy sa to tak nečakane zvrtne v živote.

V susednej bytovke objavili plcha, liezol im po zábradlí. Keďže nič nie je náhodné a nad jeho osudom žiarila šťastná hviezda, bolo moje najstaršie dieťa smeti vysypávať práve. A tak sa objavila v kuchyni so slovami – „Mami, toto je Igor. Pozri sa na neho.“

Igor si hneď získal moje srdce. Už len tým, že som cítila ako empatik, ako sa vnútorne chveje, a tak slzy v očiach som mala. Mám rada také tie krehká zvieracie či ľudské stretnutia. Závan duše. Bolo jasné, že Igor Kiku vyhlásil za svoju náhradnú mamu, lebo stále sa jej hrnul do ruky a tak zaspával. Nakoniec sa usadil v škatuli so senom a lístím. Zjedol nejaký ten kúsok jablka, aj hrozno.

 

Ochranári, ktorým sme volali, poradili pustiť ho len tak do lesa. Nechali sme to na ráno, keďže podvečerný pokus skončil behom Igora za Kikou k nám domov.

Kedysi v mojich detských časoch mi mama kúpila pískomily, a starej mame ušli, ešte kým sme my ostatní domov prišli. Našli ich po troch dňoch v knižnici, vtedy nám zničili hromadu kníh. A chytiť ich bolo umenie. Poučená touto spomienkou som dodnes. Nechali sme preto plcha nocovať v škatuli v kúpeľni, čo sa ukázalo ako múdry nápad. Lebo síce pootvorenú škatuľu otvoril a preskákal poličky s kozmetikou, ale dal sa ľahko nájsť.

No a ráno ho dieťa odnieslo do lesa, s búdkou, zásobou jedla a prianím všetkého dobrého.

Predpoludním vraj našli v susednej bytovke ďalšieho plcha. Vyhodili ho pred dvere do trávy. Nuž, mačky okolo pobiehali, ktovie či prežil. My sme v tom čase s Kikou na výlet putovali. Jej sen ísť na Čelo, kopec v diaľke sa črtajúci z okna našej kuchyne,  sa zdal už-už splniť konečne. Keďže mi o tom kopci porozprával nedávno jeden pán pôvabný príbeh, ktorého podstatou bol posed na medvede práve na tom Čele umiestnený, bola som rozhodnutá nenechať dieťa ísť samé.

Okolo pol jedenástej sme dorazili na začiatok kopca. Z úboče sa ozval hrozivý hlboký zvuk. Bol hrozivý, hlboký, znela v ňom zúrivosť.  Určite jeleň, ozvala som sa ľahkým konverzačným tónom. Dieťa stálo a počúvalo. Pozri, zvieratá nestoja na mieste, ono to určite odíde, kým vyjdeme k nemu  skúsila som inú stratégiu.

Zvuk sa ozval bližšie – a naozaj sa už nedalo klamať, že by to mohol byť jeleň. Dieťa sa zvrtlo späť. Videla som, ako je vydesená. I ja som bola, čože o to.

Idem domov, povedala rozhodne.

Ja teda nie, zatvrdohlavila som. Keď som už tu prišla, idem sa prejsť.

Šla som ďalej.  Ale toľko zdravého rozumu mám, že som nešla smerom k Čelu, ale na  veľkolúcku stranu som prešla.

Vzduch bol prehriaty slnkom, les voňal. Nie, skutočne nejdem po asfaltke. Keď cestou z práce tadiaľ vidím vliecť sa turistov so zúfalým výrazom v tvári a unudeným krokom, akože boli v národnom parku – tak mi ich je ľúto. Chodím rada neprebádanými cestami – necestami, a tak i dnes. Nádhernú lúku som objavila, plnú stôp sŕn i jeleňa a zvieracieho pachu. Ticho len občas prerušila včela. Šišky na strome som obdivovala – bude tuhá zima, keď je toľko šišiek, napadlo mi. Matka Zem sa stará o zvieratá a zaisťuje im k zime potravu.

A dumala som o kadečom – že už by som nedokázala do svojho sveta pustiť človeka, ktorý by nerozumel tichu lesa a nevážil si Život ako taký. Šla som lesnou cestou – bola tam hŕba bodliakov, nijako ma to netešilo. Ale poletovali ponad ne a zosadali na ne motýle v hojnom počte. Niekoľko ich sedelo na kvetoch dlho, dlho – spali?

Dívala som sa na ne a v jednej chvíli mi Zámer sveta poskladal krásnu koincidenciu. Stanislav Vodička má knihu s príznačným názvom – Tam, kde usínají motýlové. Náhle mi došlo, že presne to bodľačie je takým miestom, kde motýle zaspávajú – vôbec som to nečakala, že by práve bodľačie takým miestom mohlo  byť. A bolo. Vedela som, že to vôbec nie je náhodné, prečo mi to Zámer sveta nahodil – ale že ma chce presvedčiť o niečom, niečo alebo niekoho by som podľa neho mala vidieť inak, vnímať jeho jedinečnosť. Vidieť dušou, vynoril sa mi náhle jeho tichý hlas. Hm. Je to občas smiešne byť intuitívcom, lebo viete i neviete. Nuž, čas mi osvetlí, čo tým chce Zámer sveta povedať.

Ležala som chvíľu v machu, slnko hrialo. Vybrala som sa domov –  ťahalo ma to ísť lesom. Objavila som zvláštny kopček, náhle som vedela, že sa k nemu musím predrať cez všetko to bodľačie.

Nádherné obrovské kamenné srdce som tam našla. Poďakovala som duchom lesa zaň. No hej, a vliekla som ho v ruksaku na chrbte až domov. Na balkóne bude mať svoje miesto. Balkón  – ten dnes prišli ešte okolo dverí doobkladať. Zajtra, keď ešte dokúpim bielu špárovačku a silikónový gél, došpárujú obklad okolo dverí, a pripevnia policu. A hotovo.

 

Ach, áno, dnešok končí…

A tak vám všetkým posielam tento obrázok, už tretia generácia jahôdok kvitne v lese.

Mám moc rada tie ich kvety, nežné a krehké…

 

Usádzam myšlienky pred koncom dňa.

Aká je tá moja dnešná posledná?  Igor, chýbaš mi.

 

 

 

P.S.: Fotky sú všetky moje.

 

K diskusii –

brehy – čítala som niektoré jeho knihy kedysi, dve z nich i dodnes mám. Stanislav Vodička má podobné, prekrásne, opakovane ho v blogu spomínam, napríklad. https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/10/03/kridla-8-paradox-pohladu/

 

 

Most 4. – Niektoré cesty. . .

21.09.2020

Sú rôzne cesty. Niektoré vedú blatom, iné kameňmi, sú aj také zlatom či striebrom vydláždené. Vedú rôznym spôsobom a rôznym smerom, aj k rôznemu cieľu, pravdaže. Sú rôzne, tak ako my sme rôzni. A aj keď ideme jednou z ciest, nami zvolenou, stretávajú nás na nej prekvapenia, zmeny, výmole, a niekedy i lúky plné kvetov. Takže o rôznych cestách uvažujem v tejto [...]

Ovčania 7. – Je či nie je pani Čaputová legálne zvolenou prezidentkou?

21.09.2020

JUDr. Harabín je profesijne rozhodne zdatný. Jeho najnovší krok sa týka prezidentky Čaputovej. Tvrdí, že bola neústavne inaugurovaná. Teda je, či nie je legálnou prezidentkou? https://picuscapital.sk/necakana-rana-pre-prezidentku-caputovu-staznost-na-europoskom-sude-pre-ludske-prava/?fbclid=IwAR3BLrlatPZnkJmZKNR-w_YqVgucU2q-REUlg1J90cwCRsNwB4GBRRQBEmQ Podal podnet na Európsky súd [...]

Ovčania 6. – Malá jasnovidecká. . .

21.09.2020

Ach, ach, poviem vám, kto údajne vyhrá súťaž na opravu tej spadnutej cesty medzi Prednou Horou a Muráňom, ktorú ešte stále opravovať nezačali. Ale už vraj je projekt na svete, tak ju vraj už vysúťažia v priebehu dvoch týždňov. To možno akurát začne padať sneh. A tak aby som to urýchlila, poviem vám moju malú jasnovideckú víziu – mala by to byť firma Doprastav. [...]

Ján Ruolf, Marek Krajčí

Štátne hmotné rezervy v ére po Kičurovi. Krik a škandál

25.09.2020 06:00

Bývalá podpredsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv obviňuje šéfa z nevyčistenia úradu od toxických ľudí či šikanovania, ten vyhlásil, že sa s ňou nedalo pracovať.

Virus Outbreak Washington

ONLINE: Nakazených je 32 miliónov, obed vo Viedni len s adresou

25.09.2020 05:00

Vo svete je 32 miliónov ľudí pozitívne testovaných na koronavírus. Návštevnící reštaurácií vo Viedni budú musieť vypísať formulár s menom a adresou.

pocasie-25-9-2020

Zima a chlad na obzore. Ako dlho bude sychravo?

25.09.2020 00:00

Počasie sa výrazne zmení, už to nebudú príjemné dni začínajúcej jesene. Po prudkom poklese teplôt však príde zlepšenie. Kedy?

Východné Stredomorie / Manévre / Loď /

Iránske revolučné gardy otvorili novú základňu pri Hormuzského prielive

24.09.2020 19:31

Irán má cieľ zdôrazniť svoju nadvládu nad strategickým prielivom.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,690
Celková čítanosť: 4003125x
Priemerná čítanosť článkov: 2369x

Kategórie