Most 1. – Igor, chýbaš mi. . .

Ach, aby ste si to nevysvetlili nesprávne – chýba mi náš Igor. Náš, domáci.

Bol to náš nový člen rodiny, odvčera teda. Niekedy sa to tak nečakane zvrtne v živote.

V susednej bytovke objavili plcha, liezol im po zábradlí. Keďže nič nie je náhodné a nad jeho osudom žiarila šťastná hviezda, bolo moje najstaršie dieťa smeti vysypávať práve. A tak sa objavila v kuchyni so slovami – „Mami, toto je Igor. Pozri sa na neho.“

Igor si hneď získal moje srdce. Už len tým, že som cítila ako empatik, ako sa vnútorne chveje, a tak slzy v očiach som mala. Mám rada také tie krehká zvieracie či ľudské stretnutia. Závan duše. Bolo jasné, že Igor Kiku vyhlásil za svoju náhradnú mamu, lebo stále sa jej hrnul do ruky a tak zaspával. Nakoniec sa usadil v škatuli so senom a lístím. Zjedol nejaký ten kúsok jablka, aj hrozno.

 

Ochranári, ktorým sme volali, poradili pustiť ho len tak do lesa. Nechali sme to na ráno, keďže podvečerný pokus skončil behom Igora za Kikou k nám domov.

Kedysi v mojich detských časoch mi mama kúpila pískomily, a starej mame ušli, ešte kým sme my ostatní domov prišli. Našli ich po troch dňoch v knižnici, vtedy nám zničili hromadu kníh. A chytiť ich bolo umenie. Poučená touto spomienkou som dodnes. Nechali sme preto plcha nocovať v škatuli v kúpeľni, čo sa ukázalo ako múdry nápad. Lebo síce pootvorenú škatuľu otvoril a preskákal poličky s kozmetikou, ale dal sa ľahko nájsť.

No a ráno ho dieťa odnieslo do lesa, s búdkou, zásobou jedla a prianím všetkého dobrého.

Predpoludním vraj našli v susednej bytovke ďalšieho plcha. Vyhodili ho pred dvere do trávy. Nuž, mačky okolo pobiehali, ktovie či prežil. My sme v tom čase s Kikou na výlet putovali. Jej sen ísť na Čelo, kopec v diaľke sa črtajúci z okna našej kuchyne,  sa zdal už-už splniť konečne. Keďže mi o tom kopci porozprával nedávno jeden pán pôvabný príbeh, ktorého podstatou bol posed na medvede práve na tom Čele umiestnený, bola som rozhodnutá nenechať dieťa ísť samé.

Okolo pol jedenástej sme dorazili na začiatok kopca. Z úboče sa ozval hrozivý hlboký zvuk. Bol hrozivý, hlboký, znela v ňom zúrivosť.  Určite jeleň, ozvala som sa ľahkým konverzačným tónom. Dieťa stálo a počúvalo. Pozri, zvieratá nestoja na mieste, ono to určite odíde, kým vyjdeme k nemu  skúsila som inú stratégiu.

Zvuk sa ozval bližšie – a naozaj sa už nedalo klamať, že by to mohol byť jeleň. Dieťa sa zvrtlo späť. Videla som, ako je vydesená. I ja som bola, čože o to.

Idem domov, povedala rozhodne.

Ja teda nie, zatvrdohlavila som. Keď som už tu prišla, idem sa prejsť.

Šla som ďalej.  Ale toľko zdravého rozumu mám, že som nešla smerom k Čelu, ale na  veľkolúcku stranu som prešla.

Vzduch bol prehriaty slnkom, les voňal. Nie, skutočne nejdem po asfaltke. Keď cestou z práce tadiaľ vidím vliecť sa turistov so zúfalým výrazom v tvári a unudeným krokom, akože boli v národnom parku – tak mi ich je ľúto. Chodím rada neprebádanými cestami – necestami, a tak i dnes. Nádhernú lúku som objavila, plnú stôp sŕn i jeleňa a zvieracieho pachu. Ticho len občas prerušila včela. Šišky na strome som obdivovala – bude tuhá zima, keď je toľko šišiek, napadlo mi. Matka Zem sa stará o zvieratá a zaisťuje im k zime potravu.

A dumala som o kadečom – že už by som nedokázala do svojho sveta pustiť človeka, ktorý by nerozumel tichu lesa a nevážil si Život ako taký. Šla som lesnou cestou – bola tam hŕba bodliakov, nijako ma to netešilo. Ale poletovali ponad ne a zosadali na ne motýle v hojnom počte. Niekoľko ich sedelo na kvetoch dlho, dlho – spali?

Dívala som sa na ne a v jednej chvíli mi Zámer sveta poskladal krásnu koincidenciu. Stanislav Vodička má knihu s príznačným názvom – Tam, kde usínají motýlové. Náhle mi došlo, že presne to bodľačie je takým miestom, kde motýle zaspávajú – vôbec som to nečakala, že by práve bodľačie takým miestom mohlo  byť. A bolo. Vedela som, že to vôbec nie je náhodné, prečo mi to Zámer sveta nahodil – ale že ma chce presvedčiť o niečom, niečo alebo niekoho by som podľa neho mala vidieť inak, vnímať jeho jedinečnosť. Vidieť dušou, vynoril sa mi náhle jeho tichý hlas. Hm. Je to občas smiešne byť intuitívcom, lebo viete i neviete. Nuž, čas mi osvetlí, čo tým chce Zámer sveta povedať.

Ležala som chvíľu v machu, slnko hrialo. Vybrala som sa domov –  ťahalo ma to ísť lesom. Objavila som zvláštny kopček, náhle som vedela, že sa k nemu musím predrať cez všetko to bodľačie.

Nádherné obrovské kamenné srdce som tam našla. Poďakovala som duchom lesa zaň. No hej, a vliekla som ho v ruksaku na chrbte až domov. Na balkóne bude mať svoje miesto. Balkón  – ten dnes prišli ešte okolo dverí doobkladať. Zajtra, keď ešte dokúpim bielu špárovačku a silikónový gél, došpárujú obklad okolo dverí, a pripevnia policu. A hotovo.

 

Ach, áno, dnešok končí…

A tak vám všetkým posielam tento obrázok, už tretia generácia jahôdok kvitne v lese.

Mám moc rada tie ich kvety, nežné a krehké…

 

Usádzam myšlienky pred koncom dňa.

Aká je tá moja dnešná posledná?  Igor, chýbaš mi.

 

 

 

P.S.: Fotky sú všetky moje.

 

K diskusii –

brehy – čítala som niektoré jeho knihy kedysi, dve z nich i dodnes mám. Stanislav Vodička má podobné, prekrásne, opakovane ho v blogu spomínam, napríklad. https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/10/03/kridla-8-paradox-pohladu/

 

 

Aj tu 7. – Podivný príbeh o Mohyle pokračuje

16.07.2025

Jedna vražda vydarenej rodine zrejme nestačila – povedala som si cynicky pri čítaní článku, ktorý vyšiel pred viac ako mesiacom. Popisoval príbeh ženy, ktorá sa vraj vyhrážala motorovou pílou dvom mladým ľuďom, prechádzajúcim sa pri Mohyle [...]

Anjeli lietajú tíško 5. – Ako prežiť

02.07.2025

Kde si, počuješ ma vôbec? zašepkal v nedeľu popoludní Zámer sveta. Som tu, i nie som tu – odpovedala som unavene, keď sa znepokojene díval ako sa opäť preberám zo spánku z vyčerpania a plačem ďalej. Nie, neprestanem, odpovedala som na jeho tíšenie. Možno už nikdy neprestanem plakať. Tornádo, oslovil ma dnes jedným z mojich mien, utíšiť sa nechceš, tak poďme [...]

Aj tu 6. – Poďme s pravdou von, pán premiér Fico

24.06.2025

Pozerám si prehľad správ v nadráne v médiách. Aaaaaaaa, jasné – ešte nenabehla naša každodenná otrepaná rubrika Zelenskyj vyzýva, Zelenskyj žiada… o tom, čo zasa ten krpatý profesionálny príživník vyžobráva, čím zasa vydiera, straší či manipuluje. Bilancia tohto týždňa je zatiaľ jasná – protiruské sankcie tlačí a cenový strop na ropu [...]

Izrael Palestína gaza

Hamas tvrdí, že Izrael blokuje rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov

18.07.2025 23:33

Ozbrojené krídlo Hamasu vyhlásilo, že v rámci snáh o ukončenie vojny s Izraelom je ochotné prepustiť všetkých rukojemníkov.

výcvikové policajné zariadenie los angeles

V policajnom zariadení v Los Angeles došlo zrejme k výbuchu, hlásia tri obete

18.07.2025 22:08

K incidentu došlo v zariadení, kde sídlia špeciálne jednotky z oddelenia šerifa a pyrotechnici.

Brunner, Dobrindt, rakušan

Šesť krajín sa zhodlo na potrebe sprísnenia migračných pravidiel EÚ

18.07.2025 21:09

Dohodli sa na odstraňovaní prekážok pre presun odmietnutých žiadateľov mimo EÚ a azylové konania v tretích krajinách.

Takáč

Takáč odmieta obvinenia Zdechovského o nedostatočnej kontrole eurofondov na Slovensku

18.07.2025 17:51

Podľa ministra ide o pokračovanie politicky motivovanej kampane, ktorú europoslanec vedie v spolupráci s Progresívnym Slovenskom.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,173
Celková čítanosť: 10571050x
Priemerná čítanosť článkov: 3332x

Kategórie

Archív