otvorene

Zdravie je pre väčšinu ľudí významnou hodnotou, dávajú ho na popredné miesta rebríčka v psychologických výskumoch ľudia celého sveta. Jeho cenu si uvedomujú mnohí z nás ešte výraznejšie práve v tejto situácii prebiehajúcej pandémie, pretože byť chorý bola prinajmenšom nepríjemná skúsenosť pre nich samých či ich blízkych, pre niektorých až život ohrozujúca.

Kladiem si už nejaký čas otázku, kto je naozaj zdravý. A dnes som sa rozhodla si na ňu zodpovedať.

Zdravie  je podľa mňa kontinuum, nie nejaký bod. A  som akosi skeptická, že či ku bodu 100 alebo ku bodu 50 by sme mali ideálne kontinuum nasmerovať.

Každý z nás sa občas vychýli do strany ťaživou životnou situáciou. A potom sa ručička kompasu vráti na pôvodné miesto.  Alebo nevráti. Niekedy sa vychýli viac k extrému, k chorobe. Niekedy sa však môže ťažkou životnou skúsenosťou človek posunúť aj viac k stredu, k plnšiemu zdraviu, k väčšej zrelosti.

Otázku o miere „zdravosti“ si kladiem občas pri čítaní správ či internetových diskusií. Ale keďže ich čítam či zapájam sa do nich skutočne iba zriedka, nebola to otázka, ktorá by ma nútila k bezodkladnej odpovedi. Občas sa nad tou otázkou zamýšľam nielen ľudsky, ale i profesijne, najmä ak čítam o prípade nejakej ľudskej bezohľadnosti, týrania zvieraťa a podobne. Ale ako empatik sa i tomu snažím vyhnúť, taká bolesť ma zasahuje do hĺbky duše.

Viem, že zlo nezmizne tým, že o ňom nečítam a neviem, no snažím sa to kompenzovať radšej pridávaním dobra ako ničením zla. Viac vďačnosti, viac láskavosti, viac pokory – to sú malé kvapky Dobra, ktorými môžeme ozdraviť tento svet. Každý z nás. Profesijne je to u mňa s jednoznačnosťou hranice komplikovanejšie, lebo ísť k výsluchu mladistvého vraha pre mňa znamená byť tam pre neho a vnímať ho hlboko súcitne. Nesúhlasím s jeho činom, ale nie s ním ako človekom, a v tej situácii neriešim jeho čin, na to sú tam iní. Nepokladala by som za čestné, keby som tam nebola pre neho.

Pre mňa je dôležité správať sa čestne v každej situácii. Lebo i ťažké a zložité situácie dokážeme ustáť, ak sa v nich ľudia vzájomne správajú čestne. A to je vlastne aj moja hranica, pri ktorej odchádzam. Som hodne trpezlivý človek, dávam veľa šancí ľuďom, ktorí niečo nechápu, nevedia, nezvládajú, nepachtím sa za dokonalosťou. Ale nechcem mať v živote ľudí, ktorí sa voči mne zachovajú vedome nečestne. Klamári sú pre mňa neuzdraviteľne chorí, keď to mám povedať rečou zdravia a choroby. Môžem s nimi súcitiť, veď ktovie čo prežili, čo ich tak pokrivilo. No nemôžem mať takých ľudí okolo seba, bez dôvery sa nedá kráčať, bez dôvery sa nedá žiť.

Za zdravé pokladám nebáť sa prekážok a čeliť im, no neriskovať zbytočne, nezmyselne.

Odvaha byť pravdivý voči iným i sebe je podľa mňa vecou, ktorú pre zlepšenie svojho zdravia môžeme urobiť. rovnako i schopnosť tešiť sa z maličkostí, nepredstierane, naozaj z nich mať radosť, z tých každodenných samozrejmostí. Schopnosť nadhľadu a zmysel pre humor sú tiež zdraviu na prospech. Iste aj zmysluplnosť života, a s ňou spojená skromnosť – i keď tú si asi každý definujeme inak. Neznamená, že musíme jesť suchý chlieb a piť vodu, či chodiť v jedným topánkach či že si nekúpime drahšiu kvalitnejšiu vec, ale len tie najlacnejšie. Ibaže skromné asi nebude nekúpiť si tridsiate piate topánky.

Podľa mňa ku zdraviu patrí aj schopnosť snívať a nádej. Dobrý vzťah k sebe, aj k iným ľuďom, zázemie. No tváriť sa ako reinkarnovaný Buddha, milujúci všetkých rovnako, to pre mňa tiež nie je to pravé. Pokladám za zdravé prejaviť zranenosť či hnev.  Na druhej strane veľmi jasne cítime, kedy ten náš hnev už v čomsi zdravý nie je a nivočí nás samých.

Zdravie je o schopnosti prijať i dni bez slnka a vedieť ho vidieť za mrakmi. O schopnosti nezraňovať iných. O schopnosti žiť tu a teraz, ale vedieť anticipovať. O schopnosti naplno sa vedieť smiať, ale i rovnako naplno plakať. O schopnosti postaviť sa za pravdu, aj keby ste tam stáli sami.

A ak by som hovorila o zdraví jednou vetou? Hm – zdravie je dokonalá nedokonalosť. Je v ňom trochu slobody i schopnosti akceptovať pevnosť hraníc, trochu slnka i dažďa, trochu schopnosti zvládať veľa i trochu schopnosti priveľa si trvale nenakladať. Byť optimistom, a pritom sa nebáť čeliť strachu. Je to istá stabilita a pritom dostatočná menlivosť, schopnosť byť dospelý a pritom vnímať svet ustavične očami dieťaťa. A jeho srdcom, pravdaže.

Je to ťažké byť zdravý, a pritom také úplne prirodzené.

Niektorí tvrdia, že zdravie súvisí so šťastím. Že sme šťastní, ak sme zdraví. Ja si myslím opak, že sme zdraví, ak sme schopní byť šťastní.

Elena   2.11.2020

P.S.: No a tak záverom niečo liečivé, keď o tom zdraví toľko uvažujeme. Pre mňa najkrajšia verzia piesne Heart asks pleasure first od Nightwish v klavírnom podaní Deana Kopriho – nežná a silná ako život…