O časoch 7. – V tichu noci. . .

Stála som pri bytovke v prednohorskom tichu a tme.

Sú špeciálne, tomu rozumejú len tí, ktorí žijú v náručí prírody. Ďaleko od mesta utícha ustavičné hučanie áut, ruch a osvetielkovanie mesta, ktoré nahrádza v dedinách nanajvýš tak ruch miestnej krčmy a sporadické verejné osvetlenie, prechádza pozvoľna do ticha miest, ako je to naše. Ticha a tmy, ktoré možno krájať ako šľahačkové zákusky.

Okolo mňa pobiehali oba mladé túlavé kocúriky, starý oranžový kocúr zrejme kdesi spal. Sprevádzali ma ku smetiakom a späť, kým som niesla triedený odpad. Snažia sa získať pozornosť, a mať svoj domov a svojho človeka.

Pootvorila som dvere bytovky, aby schli čerstvo umyté schody, keďže dnes mi pri prerábke v byte pílili na nich yporky, a vo vzácnej chvíli oddychu som na ruky vzala oranžového kocúrika. Je úžasný, klbiečko huňatej bielej srsti, s oranžovými fúzikmi. Priateľsky pradie, nadšený pozornosťou, jeho čiernobiely brat je menej dôverčivý, no i on prišiel a dal sa mi hladkať. V duchu som prosila Zámer sveta, aby im dal dlhý šťastný život, domov a bezpečie. Deti zdieľali opakovane na socsieťach prosbu o pomoc pre mačiatka, no nenašiel sa nikto ochotný dať im domov. So susedami ich kŕmime, no prichádza zima, tu v horách dvojnásobne krutá. A popri srnkách, ktoré i včera prechádzali cez cestu pred autom pokojne a pomaly,  tu pobiehajú i líšky. Každý rok im padne za obeť nejaká mačka. Dopriala by som kocúrikom rada bezpečný domov, milujúcich ľudí. Ticho som ich v tme hladkala, a priala im šťastný osud.

Na oblohe žiarili hviezdy. Stála som tam iba v tenkých fialových šatách, no bolo teplo. Nosím tie dlhé šaty moc rada, aj keď pri chôdzi do schodov si ich musím princeznovsky naddvihovať, aby som nepošliapala lem. Vzduch voňal jesenne, krajina pokojne oddychovala. To sú okamihy, kedy si človek uvedomí, na čom naozaj záleží. Zmysluplnosť života, blízkosti prírody, ďaleko od žabomyších vojen politikov,  zúrivo aktívnych politických blogov či diskusných  príspevkov. Sú to chvíle, kedy sa život odlepí od neprirodzeného zhonu a tlaku moderného sveta.

Ja v takých chvíľach niekedy len tak žijem okamihmi pohody. A niekedy dumám o dávnych dobách, keď ľudia žili bez moderných výdobytkov a svietili sviecami a lampami, chodili hlásnici, ľudia sa stretávali pri páraní peria a rozprávali sa o kadečom, svoj život mali plný tradícií a rituálov.  Putovali krajinou bez umelého osvetlenia, navigačiek a asfaltových ciest. Oveľa viac načúvali svojej intuícii, a oveľa viac odvahy prejavovali. Ach, áno, niekedy uvažujem o tých dávnych časoch. Akými zvláštnymi cestičkami putuje život, aké silné a pohnuté sú osudy generácií. A koľko neznámych bezmenných hrdinov ľudstva celkovo i generácií našich rodín šlo časmi, kým sme sa dostali do bodu, že sme tu a teraz my.  A že i keď sa nitky vývoja sem-tam dostali do slepej uličky cez ľudí schopných zrady, vraždy svojho otca, či zotročenia iných, predsa ten hlavný prúd života smeruje ďalej vďaka tým, ktorí dokázali i v ťažkých časoch z mála podať žobrákovi skyvu chleba, či pocestnému misku hladovej polievky. Že dobro ide časmi, ľudskými osudmi, a zlo je len taký občasný zblúdilý výhonok, ktorý mu pomáha nájsť ten správny smer a zosilnieť.

Vynoril sa mi v tejto chvíli pred očami obrázok moderného Ramba – so samopalom cez plece, no v ružových čatách, na podpätkoch a zmaľovaného. Nesedí mi to, nie je to sloboda vývoja, ale jeho patológia. Lebo slobodu si podľa mňa nemožno pliesť s bezhraničnosťou. Slobodné a bezhraničné je nakydať do guláša cukor, ale jesť ho nedokážete, Rovnako ako osoliť si puding.  Sloboda pre mňa neznamená robiť si kedykoľvek čokoľvek, je poznanou nutnosťou, že ak chcem puding, nemôžem ho soliť. Neviem prečo mám pocit, že terajší vývoj je takým falošným výhonkom, s bezzábranovým užívaním si, pokrivením hodnôt rodiny, a s neúctou ku tomu, čo tvorí v živote pevný základ pod našimi nohami – k čestnosti, pravdivosti, zodpovednosti. Možno preto nad tým uvažujem, že hľadám ľudí dávnych čias – ktorí sa neboja putovať lesom do neznáma, a ktorí  sú úctyhodní nie svojim majetkom a uznaním davov, ale svojimi ľudskými činmi a hodnotami.

 

Elena  11.11:2020

 

Anjeli lietajú tíško 5. – Ako prežiť

02.07.2025

Kde si, počuješ ma vôbec? zašepkal v nedeľu popoludní Zámer sveta. Som tu, i nie som tu – odpovedala som unavene, keď sa znepokojene díval ako sa opäť preberám zo spánku z vyčerpania a plačem ďalej. Nie, neprestanem, odpovedala som na jeho tíšenie. Možno už nikdy neprestanem plakať. Tornádo, oslovil ma dnes jedným z mojich mien, utíšiť sa nechceš, tak poďme [...]

Aj tu 6. – Poďme s pravdou von, pán premiér Fico

24.06.2025

Pozerám si prehľad správ v nadráne v médiách. Aaaaaaaa, jasné – ešte nenabehla naša každodenná otrepaná rubrika Zelenskyj vyzýva, Zelenskyj žiada… o tom, čo zasa ten krpatý profesionálny príživník vyžobráva, čím zasa vydiera, straší či manipuluje. Bilancia tohto týždňa je zatiaľ jasná – protiruské sankcie tlačí a cenový strop na ropu [...]

Aj tu 5. – Symbolický včerajšok s NATO. . .

23.06.2025

Chcete sa preprogramovať? Neviete o čom hovorím? Veď pochopíte, len čítajte ďalej. 5 % HDP na zbrojenie???!! – vraj sa na tom včera zhodli zástupcovia všetkých členských štátov. V tomto týždni to majú oficiálne odobriť hlavy štátov a vlády členov toho spolku, ktorý sa ešte nerozpadol. Zaujímavé, Španieli si vyjednali výnimku – nám ju netreba [...]

d1-r1-velka-dopravna-operacia-na-web

Diaľnicu D1 pri Trnave úplne uzavrú, dôvodom je montáž cyklomosta

08.07.2025 08:26

Výstavbu cyklomosta v dĺžke 87 metrov za 1,3 milióna eur zabezpečuje spoločnosť Swietelsky-Slovakia.

blesky, búrka, Záhorie, mReportér

Koniec búrok v nedohľadne. Platia aj výstrahy druhého stupňa, najmä pre stred a východ Slovenska

08.07.2025 08:10

Ojedinele sa za 36 hodín očakáva celkový úhrn zrážok až 90 milimetrov.

Smetiarske auto

Slováci chcú spaľovne, no nechcú ich mať pod nosom. Skládky im už smrdia, ukazuje prieskum

08.07.2025 08:00

Slovákov sa pýtali, ako by narábali so smeťami.

Russia Stalin Death Anniversary

S Leninom na večné časy. Komunistka navrhuje zákonom zakázať zbúrať mauzóleum

08.07.2025 07:40

"Príklad Ukrajiny ukazuje, že likvidácia Leninových pomníkov je začiatkom neonacistického prevratu a otvorenej rusofóbie," uviedla poslankyňa Anželika Glazkovová.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,172
Celková čítanosť: 10542800x
Priemerná čítanosť článkov: 3324x

Kategórie

Archív