Zasnežená krajina sa v temnom ráne trblietala. Na strome pri ceste občas tiahlo zahúkala sova. V neďalekom lesíku čosi lomozilo – diviaky či srnky sú to, zauvažovala som. Vzduch bol teplý – a tak sneh pod nohami kašovito čvachtal. Tu u nás v horách je bielo, v meste zelenie trávička a hojne kropí dážď.
Ach, ten Putin si to vie zariadiť, vzdychla som si, spomínajúc na správu denníka Pravda ako zima ostala v Rusku
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573223-studeny-vzduch-zostal-v-rusku-nam-zostava-teplo-a-prehanky/
Najchladnejšie je v európskej časti Ruska, kde je mrazivo a teplota klesá v nočných hodinách až k – 22 °C a cez deň prevažne neprekračuje -5 °C. Kvôli mrazivému počasiu, ako to uvádzajú ruskí meteorológovia, zamŕzajú rieky a nádrže. Po minuloročnom nevšedne teplom počasí tu tak zažívajú pravú “ruskú zimu”
https://www.meteopress.sk/teplota-na-sibiri-poklesla-pod-50-c/
Dobre, dobre, nech nenasneží, ale aspoň nech neprší na dolniakoch, aby ľudí záplavy nepostihli v tomto čase, vyjednávala som v duchu prosebne.
Cesta k autobusovej zastávke bola rozprávková. Anjel pôsobil anjelsky krásne.
Čakajúc na autobus som uvažovala o tom, ako málo ľudského dobra stačí, aby svet skrásnel. Túto nádheru vybudovala protialkoholická liečebňa – a autor nápadu si zaslúži úprimné poďakovanie nás všetkých. Mám moc rada tú ich farebnú fontánku, ktorá v lete hráva dúhovými farbami, no tento jej zimnospánkový prerod sa mi páči rovnako.
Tento závan krehkej krásy sčarovnie svet v úvode dňa, ktorý začína. Cesta do práce je chvíľou uvažovania o kadečom v temne rána. Nuž, meditovať sa dá kadejako, aj pri ceste busom. Pravdu povediac, mám teraz vlastný autobus – chodím ním v skorom ráne ako jediná, okrem šoféra, pravdaže. Cestou do mesta si vďačne prezerám i malé svetielka v oknách domov, každé z nich prežiari temnotu o kvapku viac. Mám ich rada pre tú symboliku snažiť sa skrášliť svet, priniesť trochu svetla. A cením si jednoduchosť a prostotu, takže príšernosti v štýle „vidno ma aj z vesmíru“ netúžim vidieť. Je to tak i v živote, že nie krikľavé a nápadné svetlá sú tie najcennejšie, zo všetkého najviac je maličký plamienok v tme.
Vianoce skončili, no niektoré svetielka pretrvajú i po Troch kráľoch, a postupne sa budú z osvetielkovaných stromov a okien domov vytrácať, tie posledné odídu oddychovať do budúcich Vianoc až s príchodom jari.
Svetielko v nás by však malo svietiť celoročne…
Elena
K diskusii: Nuž, vieš, vychádzam z článkov v linku, nebola som tam…
Pozerám sa sem, pozerám sa tam, ale vidím ...
Celá debata | RSS tejto debaty