Zvláštne plynie čas. Udeje sa niečo, a nám sa po krátkej dobe zdá, akoby prešli stáročia…
Uvedomila som si to pri dnešnom článku, pripomínajúcom rok od smrti prvého človeka v Číne na covid (teda oficiálne označeného ako prvého, neskôr sa hovorilo o údajnom šírení vírusu už skôr, tak ktovie)
Iba rok trvá táto hrôza?
To rúškovanie, brániace dýchať z plných pľúc a zahmlievajúce okuliare? Skutočne iba rok?
Ten presladene pozitívny prístup, vítajúci koronu ako životné poučenie, rozhodne nezdieľam. Učí nás nepochybne – ale neviem či to, čo by mala. Lebo podľa mňa by nás mala naučiť súdržnosti a ohľaduplnosti voči životu iných ako t, aj úcte voči životu vlastnému. A namiesto toho sa nám tu rozmáha kultúra smrti – bagatelizujúca zavinené utrpenie a smrť iných ako čosi normálne a prirodzené, na čo si treba zvyknúť.
Nič také neplánujem.
Na koronu u nás zomrela ďalšia zdravotníčka,
ako píše článok v linku
A to už si ani nespomenieme na článok z novembra minulého roka, ako sa nakazila koronou a zomrela zdravotníčka v Česku. Mala len 39 rokov a zostala po nej 7-ročná dcérka. Zrejme si to pamätá len to dievčatko, lebo je sirotou a tá udalosť ju celoživotne poznačí. My ostatní pohodlne kývneme rukou – Pred dvomi mesiacmi to bolo? Dokonca v Česku sa to stalo? No prosím, kto by si to pamätal…
Ľahostajne pre vlastné pohodlie sa prevláčajúc cez hranice bez testovania zamelieme čosi o tom, že zdravotníci s tým musia rátať, že umrú, si zvolili toto POSLANIE. A tí ostatní s tým musia rátať, že umrú, lebo majú chronické choroby, sú tuční, sú starí…
Myslím, že je to strata času dodávať k tomu čokoľvek, lebo buď človek hranice má a uvedomuje si ich potom, koná zodpovedne, alebo ich nemá.
Užívať si, rýchlo, rýchlo, kým neumriem,
čo najviac a za akúkoľvek cenu, aj na úkor iných. Táto filozofia nie je podľa mňa o neúcte ku smrti, ale o neúcte k životu. K cudziemu i vlastnému. A uvažujem o nej už dlhšie, nielen v súvislosti s koronou, lebo jej stopy vidím v tom nečestnom, bezohľadnom a poživačnom správaní, ktoré sa prejavuje v bezzábranovosti, neverách, klamstvách a využívaní iných. V celej tej morálnej patológii, ktorej časť spoločnosti podlieha a pokladá ju za normu svojho života, za „svoju slobodu a právo“. A zaťahuje do nej aj nás ostatných.
Lenže pravdivosť, ľudská sloboda a a zmysluplný, dôstojný, radostný život je kdesi inde, nie v bezbrehom užívaní si na úkor iných – tak ako to spieva Kryl. Lze žít, jen abys přežil… alebo …znovu vždy věřit, že jinak lze žít…
Zodpovednosti a úcte k životu by nás korona mohla naučiť. Zjavne nie každý žiak pochopí učivo na prvé vysvetlenie. No podľa prognostikmi odhadovaného vývoja pandémie budú mať u nás i tí najslabší žiaci času na toto učenie sa ajajaj…
Elena
P.S.:
Pre všetkých, ktorým ešte nedošlo, do akého problému sme sa už dostali tou sebeckosťou podaktorých, malá správa –
v nemocniciach už máme na výpomoc aj vojenských lekárov, dokonca aj zacvičených krízových sanitárov, tí tiež vypomáhajú, ako vám to prezradil už aj minister teraz v článku v linku
Pre tých, ktorým to nedošlo, táto spoločnosť už v zdravotníctve „ide na rezervy“. Hádajte, kto ďalší bude musieť zapojiť do pomoci kolapsujúcemu zdravotníctvu?
Celá debata | RSS tejto debaty