otvorene

Hrdinu? Načo hrdinu? – čudovala som sa odmietavo. Kto je to hrdina – uvažovala som po podvečernej diskusii so Zámerom sveta, poctivo som si tak plnila úlohu. 

Ja už odpoveď za seba mám, a teraz dám aj vám do nej nazrieť.

Takže kto je to hrdina?

Kto je hrdina podľa vás?

Niektorí hrdinstvo spájajú s výkonom.

Iste, sú aj celebrity, známi športovci ako pani Cibulková (je ich veľa, ale dajme jej meno, keď už tak veľmi chcela mediálnu kampaň robiť) či umelci – a podať vynikajúci športový či umelecký výkon je cenné, no podávajú ich ľudia, ktorí majú na to nadanie – a tento typ výkonov spájam s obdivom a prekonávaním seba. Hrdinstvo je pre mňa o niečom inom. Veru, väčší hrdina je ten, kto zaspieva na verejnosti hoci spieva falošne, ako keď spieva taký Dvorský s jeho úžasným hlasom – jasné že umelecký výkon takých dvoch spievajúcich sa nedá porovnávať, ale hovoríme o potrebnej odvahe.

Odvážne môže byť aj vysloviť svoj názor v dobe, kedy si všetci nasadzujú masky.

A tak veľké plus dnes odo mňa má doktor Drgonec za svoj výrok.

príspevok prevzatý z fb

https://www.facebook.com/cirkus.politika/photos/a.272943113193739/1023551624799547/

Najodvážnejšie ale je konať odvážne.

Obvykle vnímame, že hrdinovia robia v ťažkých časoch veci, ktoré si vyžadujú odvahu. Hrdinovia dávnych čias bojovali proti nespravodlivosti, zabíjali drakov a obrov, putovali neznámymi krajinami a plnili rôzne skúšky. V nich prejavovali navonok to, akí sú vo svojom srdci, dodávam.

Hrdinom bol nepochybne i ten chlap v Černobyle, ktorý vedel, že kvôli tomu zomrie, ale i tak šiel riešiť situáciu s reaktorom „pre tých, čo prídu po mne“. Ale to sú jednorazové hrdinské voľby. Oveľa ťažšie je byť hrdinom opakovane.

Ťažké časy pozná dôverne každý z nás. Sem a tam ich zažívame v priebehu života. Spájame si ich s kadečím –  je to skutočne náš subjektívny pohľad, čo za ťažké časy pokladáme. Nemám na mysli len veľké životné tragédie a prelomové situácie, ale „ťažké časy“ vo všeobecnosti. Vnímam to citlivo profesijne aj ľudsky, také tie každodenné zápasy, ktoré nás sprevádzajú životom. Úprimne si myslím, že práve tí, ktorí zažívajú naozaj ťažké časy, sa ľutujú aj hovoria o nich najmenej. A za hrdinov sa nepokladajú. Jednoducho žijú deň za dňom – a to sú pre mňa tí praví hrdinovia.

Máme medzi nami veľa hrdinov všedného dňa…

Ľudí opatrujúcich svoje postihnuté či vážne choré dieťa, partnera, rodiča s láskou deň a noc.

Matky v provizóriu ubytovania bez svetla a vody, starajúce sa o svoje deti z mizivého mála.

Vážne chorých či postihnutých ľudí, ktorí radostne žijú každý svoj deň.

Ale aj ľudí idúcich na bicykloch v tme i nečase v skorom ráne do práce v meste poctivo deň za dňom, aby ušetrili za cestu z malého príjmu.

Ľudí nezištne pomáhajúcich iným.

Ľudí darujúcich krv, aby iní prežili.

Ľudí, ktorí dokážu zachrániť trpiace zviera, neprejdú popri ňom ľahostajne.

A kopu, kopu ďalších…

Márnosť, máme veľa hrdinov medzi nami…

Už mám odpoveď na otázku koho pokladám za hrdinu, Zámer sveta.

Je to človek, ktorý je i v ťažkých časoch človekom. To je pre mňa hrdina. Lebo to je najťažšie zo všetkého.

Elena