Tíško 8. – Nuair a dh’fheumas tu do mhac a thilleadh gu neamh. . .
28. marca 2021 00:01,
Prečítané 2 693x,
elenaistvanova,
Tíško
Ľudia sa niekedy tak mýlia.
Označujú ako lásku kadečo a nevidia, že niet rôznych druhov lásky – iba láska a jej falošné náhrady.
Sedmičku pokladajú za šťastné číslo – ibaže dnes je siedme výročie smrti môjho syna, a ja v tej sedmičke necítim šťastie
A obdivne píšu o silných. Ktosi povedal Nikdy som nevidel ženu silnejšiu ako tú, ktorá musela vrátiť syna nebu. Nie som silná, ani netúžim byť – a jediné, čo si naozaj prajem, je to, aby sa môj syn vrátil.
Nuair a dh’fheumas tu do mhac a thilleadh gu neamh – Keď musíš vrátiť syna nebu
Elena
ttps://www.youtube.com/watch?v=Z6NisnweiYg
31.03.2025
Pravdu o Jakubovi a Matúšovi vám teraz poviem. I ešte niečo naviac prezradím. Mám rada silné príbehy, možno i vy. Jakubovi nerozdal život tie správne karty, povedali by sme v prvej chvíli. Pridusil sa pri pôrode a má ťažké celoživotné následky. No už pri druhom pohľade si uvedomíme, že mal i veľa šťastia – osud mu nadelil milujúcu mamu a starostlivého [...]
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
Celá debata | RSS tejto debaty