Jednou ranou 7. – Tri z piatich. . . - otvorene - Blog

Jednou ranou 7. – Tri z piatich. . .

23. septembra 2021 04:46, Prečítané 3 211x, elenaistvanova, Jednou ranou

Nie,nie, prevzatie zodpovednosti sa v tomto štáte nenosí…

A hej, viac ako tri z piatich…

V minulom blogu som sľúbila dať ešte pár slov v súvislosti s Matovičovým výrokom, či majú zodpovední donekonečna doplácať na nezodpovedných.

Príkladov je v tomto štáte vo vzťahu ku korone a súčasnej situácii viac ako dosť – šíritelia nákazy a v prvom rade šíritelia hlúpych výrokov.

Ibaže ako môžete nejakú sebakritiku čakať trebárs od Nicholsonovej? Jej výrok o neočkovných ma skutočne neprekvapil, prezrádza jej inteligenciu a ťažko u nej čakať sebakorekciu. Zamyslieť by sa mali tí, ktorí jej umožnili stať sa zástupkyňou národa.

V prvej chvíli prekvapene som zareagovala na výrok Weisenbachera, lebo som si to meno spájala s Amnesty International. Nerobí im svojim výrokom o neočkovaných bohvieakú reklamu, povedala som si. No ako som zistila, ich cesty sa už dávnejšie rozišli.

ŽIvot je ironický, či ľudská hlúposť nemá hranice? povedala som si keď som zistila, že ako uvádza článok v linku

https://www.lifenews.sk/content/homo-aktivista-peter-weisenbacher-z-i%C4%BEp-vyhl%C3%A1sil-vojnu-kres%C5%A5anom

že potom dokonca v rokoch 2010 – 2012 bol členom Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na Úrade vlády SR.

V súčasnosti je riaditeľom Inštitútu ľudských práv.

A keď som si v tom článku prečítala i o jeho spôsobe komunikácie s Alianciou pre rodinu, úplne sa mi rozjasnilo.

Ten jeho výrok je tak výpovedný, že vám ho sem dám pre pochopenie

Chceli ste mať vojnu, budete ju mať, sľubujem, že to budete ešte dlho ľutovať.“ Ďalej v diskusii reagujúc na diskutéra, ktorý tvrdil, že väčšina obyvateľstva má predsa len iný názor ako on, Weisenbacher pokračuje: „Nesúhlasím, väčšinové obyvateľstvo nemá názor a pridá sa k tomu, kto dostatočne kričí, má dôvod a zopár titulov a navoľačo mi ten doktorát kks už raz musí byť“.

Je to skrátka vizitka toho, ako nezodpovedne vyberáme ľudí na daktoré posty.

A keďže toho pána označujú ako spoluzakladateľa dúhového pochodu – tak na rovinu – dúha je i naša, patrí všetkým, nielen transvestitom, transsexuálom a pedofilom. Takže nech si pochod označia ako pochod sexuálne odlišných. Budem ho označovať odteraz už vždy iba takto – dávam si jednoducho teraz jasné hranice v živote a prestala som tolerovať kadekomu kadečo.

Preto nemám problém hovoriť otvorene o tom, že viac ako tri z piatich…

Veru, solidarita je pre nás mnohých v tejto podobe skutočne časovou a finančnou záťažou – viac ako tri dni z piatich dní solidarizujeme a len necelé dva dni z piatich pracujeme na seba a svoju rodinu

https://www.teraz.sk/ekonomika/stat-rozhoduje-o-takmer-63-zarobkov/570662-clanok.html

Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku takmer 63 % k mzdovým nákladom zamestnanca s priemernou mzdou, čo predstavuje necelých 229 dní na ich zaplatenie. Deň daňového odbremenenia na Slovensku preto v tomto roku hypoteticky pripadol na 19. augusta. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu (KI) M. R. Štefánika približujúcich celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou.

Takže otvorene – mali by sa preto hlboko zamyslieť tí, ktorí vypisujú že nezaočkovaní nemajú mať ani poskytnutú zdravotnú starostlivosť či prístup kamkoľvek – lebo to všetko pracujúci neočkovaní platia nielen za seba, ale i za podaktorých tých, čo také sprostosti vypisujú a za ich rodiny.

Veľmi citlivo a ohľaduplne to podľa mňa vystihol vo svojom príspevku tento pán

Miroslav Molnar

10 h

Včera som mal naliehavý telefonát z nemocnice, že súrne potrebujú krvné doštičky a že darcov je v tejto prapodivnej dobe málo. Či by som teda nemohol.

Mohol, prečo nie, človek rád pomôže, keď môže a tak som už skoro ráno ležal pripojený na separátor. Odber krvných doštičiek trvá cca hodinu a pol, človek má pri ňom napichnuté žily v oboch rukách a musí ležať bez pohnutia, tak vám v podstate zostáva na zábavu iba rozhovor so zdravotným personálom. Našťastie ten je vždy veľmi príjemný a čas ubieha.

Pýtal som sa na kadečo, mimochodom aj na to, ako je možné, že v prostredí ako je nemocnica, po mne nikto nechce potvrdenie o očkovaní alebo platný test. A tak som sa dozvedel, že niečo také nepovažujú za nutné, pretože darcovia krvi sú väčšinou nadštandardne zdraví ľudia so silnou imunitou. Potešený z toho, aký som to ja Übermensch, som zjedol bagetu, vypil čaj z nemocničnej bandasky a utekal do práce.

Teraz premýšľam.. Na jednej strane som pre štát chodiaca krvná konzerva, ktorá kedykoľvek na požiadanie otrčí žilu, aby tí menej šťastní mohli žiť, prípadne sa vyliečiť z nemoci. V tej chvíli ma štát ľúbi, pohladká ma, dá mi napiť a najesť, zaplatí za mňa parkovné. O pár hodín ma ten istý štát nepustí do reštaurácie na obed, pretože mňa, nezaočkovaného, vyhodnotí ako nebezpečného a iste nakazeného renegáta, prípadne pre istotu ešte voliča Kotlebu. Niektorí osvietenci dokonca razia teóriu, že by som nemal mať nárok na zdravotnú starostlivosť, keď sa tak bojím jednej malej ihličky.

Tak si tu teraz prezerám diery po ihlách z dnešného rána a musím sa smiať. Majú priemer menšej ihlice na pletenie.

Nie, nebojím sa ihličky páni. Bojím sa toho, čo všetko ste schopní spraviť, len aby ste ma presvedčili, že bez nej to nejde…

Práve to vnímam teraz ako jedno z najväčších posolstiev korony – aby si ľudia uvedomili vzájomné prepojenie a prevzali zodpovednosť za seba v ňom. Lebo je veľký paradox nepriznávať iným práva a pritom čakať, že oni tie moje budú podporovať. Nemôžeme skrátka v živote iba brať a nedávať. Mňa to poučilo, že nemožno ani iba dávať a nedostávať – rovnovážnosť je dôležitá, aby systém fungoval. Svet je jing-jangový a i moja veľká téma – dobro a zlo – je v ňom vyvážené. Dnes viem, že je.

Bola by krásna predstava, ktorou som životom šla – že všetci budeme dávajúci nezištne a konajúci čestne – no nefunguje. Myslím, že práve to je „porucha súčasnej spoločnosti“, že mnohí sú ako ovocie nakazené plesňou, pretože sa rozhodli dávať čo najmenej a brať čo najviac.

Nezištne dávajúcich nie je veľa. Nie, nerezignovala som. Len som zmenšila svoj svet.

Elena