Hra svetla 2. – Dôvod k nádeji. . . - otvorene - Blog

Hra svetla 2. – Dôvod k nádeji. . .

31. mája 2022 02:47, Prečítané 2 004x, elenaistvanova, Hra svetla

Bláznivý zhon dňa vystrieda pokojný krok hodín noci.

Naše myšlienky krúžia tichom na voľnobeh.

Malá prestávka v mojej nočnej práci – v nej vám niečo k názvu dnešného blogu prezradím.

Bolo raz dievčatko, prváčka, ktorému stará mama kúpila knihu. Odlišnú od všetkých tých kníh, ktoré mala dovtedy, slovenských a rozprávkových. Bola to česká kniha a bola o horských gorilách a výskumoch Diane Fosseyovej.

Hej, stará mama videla, že tú knihu chcem, a tak mi ju kúpila. Vďaka nej viem, ako vyzerá človek, ktorý nás naozaj podporí.

A vďaka jej vzoru som hladko ustála ísť pubertou mojich dcér. Lebo za vetou „pre mňa je to besné a desné, ale Tebe sa to páči“ som dala pokojne bodku a „besné a desné“ veci som bez komentára kúpila.

Naučila som sa vážiť si názory iných ľudí a pozorne načúvať ich prianiam.

Gorily pokladám za zvláštne bytosti, nádherné a múdre – sú v mojom srdci dodnes. Ale je zasa pravdou, že ja pokladám za úžasné všetky zvieratá – okrem pavúkov, pravdaže…

Spomienku vyvolala dnes správa na facebooku o novej skvelej knihe – biografii ďalšej ženy, ktorá zasvätila svoj život primátom – Jane Goodallovej.

Kniha sa volá – ako inak – Dôvod k nádeji...

Nie, nebola to len spomienka na detstvo, čo mi víri hlavou. Názov knihy na mňa zapôsobil zvláštne koincidenčne.

Také to cinknutie, že nám Zámer sveta na niečo upriamuje pozornosť. Tak aj bolo. Kráčala som ku obchodu ránom cestou do práce. Zámer sveta náhle zašepkal „však stoj“. Zastala som, a predo mnou na zemi ležalo malé zlaté fóliové srdiečko.

Vedela som hneď kam patrí. Že pokračuje minuloročný maginhradský príbeh. Môžem vám teraz už prezradiť jeho tajomnú časť – že som cestou k Maginhradu počula hlas Zámeru sveta „však stoj“- spravila som uprostred lesa dva kroky od cestičky, hrabla som rukou do lístia a vytiahla som červené fóliové srdiečko. Ohromene som sa dívala ako žiari. Vedela som, že o ňom môžem hovoriť, až keď nájdem ďalšie. Nevedela som kedy a kde ho nájdem – ale tomu, čo patrí k sebe, Zámer sveta cestu nachádza. Ten čas prišiel.

To sú okamihy, kedy skláňam hlavu pred Zámerom sveta s pokorou.

Vidí obraz ako celok v jeho minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Má veci naozaj múdro premyslené – na rozdiel od nás, ktorí vidíme len malý dielik skladačky.

Niekedy uvažujem nad tým, koľko múdrych odkazov nám zanechali ľudia dávnych čias – ako to biblické „buď vôľa Tvoja, ako na Zemi, tak i na nebi“. Ach, ohromil si ma, Zámer sveta, ten srdiečkový príbeh – to ako s určitosťou vieme, že niečo patrí k sebe, že to je to pravé. Čo iné by som mohla povedať záverom, ako dva slová „Ty vedieš“…

Elena