Založ si blog

No toto 10. – Bože, prosím, nedovoľ nám na nich zabudnúť. . .

Deň nezávislosti v stredu oslavuje Ukrajina –  a Zelenskyj už teraz chŕli desivé nápady, že niečo škaredé by im Rusi v ten deň mohli vyviesť, ako uvádzajú články v linku

https://spravy.https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/637769-online-zelenskyj-rusi-nam-na-den-nezavislosti-mozu-spravit-nieco-skarede/

či tu

https://www1.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/varovanie-zelenskeho-nahana-zimomriavky-hrozi-obzvlast-kruty-utok-ruska-toto-je-dovod?itm_modul=centrum_topbox&itm_brand=centrum&itm_template=hp&itm_area=spravy&itm_position=5

Neopodstatnene stupňuje napätie – beztak sme tou vojnou  a jej dopadmi všetci stresovaní. Desivé správy sa sypú z rôznych strán, a ich pravdivosť je ťažké overiť. Ako napríklad tá o údajnom zastrelení 100 ukrajinských vojakov z 58. motopechotnej brigády, vraj za to že opustili pozície a ušli pred ruským vojskom ich vystrieľal útvar Kraken, ukrajinský pravdaže – možno by nám mohol  Zelenskyj povedať,  či je správa pravdivá alebo ide o hoax…

Zatiaľ sú tie reči o „niečom škaredom“ len Zelenského predstavy bez objektívneho podkladu. A naozaj úprimne prajem všetkým tým obyčajným ľuďom na Ukrajine, aby sa  im nič desivé neprihodilo ani v stredu a ani v iné dni, aby sa tá vojna už skončila a aby mohli normálne a bezpečne žiť v mieri.

 

Pravdu povediac, neviem čo škaredšie by im mohli Rusi vyviesť ako to, čo stvárali Ukrajinci pod vedením Banderu. Dejiny sú na to, aby sme sa  z nich poučili a chápali potrebu šíriť dobro a ľudskosť, a nie sa z tých udalostí inšpirovali k čoraz väčším darebáčinám. A tak si zaspomínajme – s úctou ku obetiam na ich utrpenie a neprávosť, ktorá im bola spôsobená.

 

Sú v chode dejín ľudia, na ktorých by sme nemali zabúdať.

Sú to príbehy natoľko desivé, že sa o nich bojíme uvažovať.

Sú to udalosti natoľko hrozné a neľudské, že sa cítime zahanbení za tých, ktorí ich spôsobili.

Medzi také obdobia v dejinách patrí nepochybne marec až júl roku 1943 a s tými časmi spojené vyčínanie banderovcov.

 

Nemala som detailné informácie o Volyni – nie, film Volyň si nemôžem pozrieť, ako empatika by ma to priveľmi rozhodilo  – no po prečítaní článku v linku

https://aliancenarodnichsil.org/2022/03/24/kdybych-mel-zapomenout-na-ne-boze-na-nebi-zapomen-na-me/?fbclid=IwAR3fKvhiMLB4vVqjCwe6HbSFDwRz07QYBWx8SqFpSYDqPVpg4_zufZ69VnU

som zostala natoľko hlboko otrasená, že sa mi je k tomu ťažko vyjadriť. Fotodokumentácia je v tom článku – utýrané deti, s dolámanými rukami a nohami, s dierami v bruchu po motyke, „vence“ zo zavraždených detí. Nie, nehovorte mi, že vo vojne sú civilné obete na oboch stranách. Tam šlo o brutálne týranie, ďaleko za hranicou normality a akoukoľvek hranicou ľudskosti – z opisov je mi ťažko aj uveriť, že by niekto bol takého niečoho schopný, keby neboli fotografie. Je to ďaleko za hranicou mojej osobnej tolerancie – tváriť sa, že to je minulosť a tak sa v tom nepárajme.

 

Zabíjali ľudí pri štedrovečernom stole, ako pripomína článok v linku

https://www.reflex.cz/clanek/causy/73296/pred-krutosti-banderovcu-bledly-i-nemecke-jednotky-ss-presto-je-dnes-stepan-bandera-oslavovan-jako-hrdina-ukrajiny.html

Bojovať sa dá všelijako – dôstojne alebo primitívne. Háveď a čvarga boli tí banderovci – nič iné. Niet nič, čo by mohlo ospravedlniť ich výčiny. Nie sú žiadnym symbolom boja za nezávislosť Ukrajiny, ako sa to podaktorí snažia prekrútiť – ale biľagom na jej histórii. Sú pre nás všetkých historickou výstrahou, kam môže viesť neľudskosť a primitivizmus – lebo ako uvádza článok v linku

https://ereport.sk/len-pre-silne-povahy-masaker-vo-volyni-nastavuje-krute-zrkadlo-pre-poliakov-a-najma-ukrajincov/

aj nacisti žasli nad ich krutosťou. Niekoho takého ako Bandera pokladať za svojho národného hrdinu je podľa mňa  scestné.

Bol to otvorený rasista a antisemita, ako priznáva aj článok v linku

https://dennikn.sk/blog/2756708/hovorme-otvorene-ukrajina-skutocne-ma-svoje-problemy-s-neonacizmom-ale-od-krajiny-ktoru-je-potrebne-vojensky-denacifikovat-ma-tiez-velmi-daleko

Budem tvrdá – v krajine, kde je mediálny cirkus okolo premenovania ulice po Tisovi mi pripadá ako fraška akékoľvek bagatelizovanie pomenovávania ulíc na Ukrajine po Banderovi. Za vrchol trápnosti pokladám aj argumentáciu autora spomenutého článku, ktorý sa snaží bagatelizovať velebenie Banderu keď píše, že v každom prípade, bežná ukrajinská populácia Banderu (prípadne celú jeho frakciu) neoslavuje pre vojnové zločiny alebo kolaboráciu s nacistami, ale pre boj za národný štát. Cestu spravodlivosti nemožno vybudovať krivými chodníčkami. Boj za národný štát sa nesmie spájať s vojnovými zločinmi – neľudským týraním civilistov, dokonca malých detí. Na základe tejto logiky by niektorí mohli beztrestne i Hitlera podobne velebiť za zásluhy o budovanie Nemecka.

Navyše, ak by Banderove bandy týrali ľudí bez jeho iniciatív a vedomia, tak bol nanič veliteľ. Ak tak konali s jeho vedomím a pod jeho velením, tak si treba pri jeho mene akurát tak odpľuť.

 

Prvý pokus o rehabilitáciu Banderu z vojnového zločinca na „hrdinu Ukrajiny“ uskutočnili Ukrajinci v roku 2010. To protestovali popri Rusoch aj Poliaci, EUrópsky parament a Centrum SImona Wiesenthala. Súd toto rozhodnutie zrušil, ale cesta k neofašizácii zjavne neskončila – ako uvádza článok v linku

https://www.reflex.cz/clanek/causy/73296/pred-krutosti-banderovcu-bledly-i-nemecke-jednotky-ss-presto-je-dnes-stepan-bandera-oslavovan-jako-hrdina-ukrajiny.html

V prosinci 2013 se portréty Bandery objevují na kyjevském Majdanu. K odkazu Stepana Bandery se otevřeně hlásí dvě strany – Svoboda i Pravý sektor. Sympatiemi k fašismu se tato dvě uskupení ovšem netají.

Otvorene poviem svoj názor – myslím, že toho vojnového zločinca zneužili neofašisti, čo podľa mňa priznáva aj článok v linku

https://www.postoj.sk/15789/v-tieni-banderu

ktorý uvádza, že niektorí ukrajinskí intelektuáli a publicisti to ospravedlňujú tým, že v čase, keď krajina vedie vojnu a Bandera funguje ako silný mobilizačný symbol, nie je možné o jeho osobe a hnutí viesť objektívnu historickú diskusiu.

 

Akosi som čoraz viac náchylná veriť príbehom o tom, čo sa dialo od roku 2014 na Donbase a v Luhansku s nevinnými ľuďmi, ak im slúžil takýto vojnový zločinec s rukami krvavými smrťou desaťtisícov ľudí, ako mobilizačný faktor. A že nejde o nejaké „iba kecy“,svedčí aj článok Denníka N v linku

https://dennikn.sk/982686/odomykame-dnes-vecer-zbombarduju-civilov-zakazanymi-zbranami-putovanie-po-oboch-stranach-frontu-v-donbase/

z ktorého je zrejmá zúfalosť situácie obyvateľstva tam žijúceho v predošlých rokoch. Článok v linku to tiež potvrdzuje, aj keď zjavne  sa snaží bagatelizovať výčiny práporu Azov

https://dennikn.sk/blog/2756708/hovorme-otvorene-ukrajina-skutocne-ma-svoje-problemy-s-neonacizmom-ale-od-krajiny-ktoru-je-potrebne-vojensky-denacifikovat-ma-tiez-velmi-daleko/

Prápor Azov skutočne existuje ako paramilitantná jednotka Národnej gardy Ukrajiny a je právom často označovaný za extrémistický a neonacistický (respektíve isté jeho percento možno takto označiť). Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva ho zároveň v roku 2014 spojil s vojnovými zločinmi na Donbase (napríklad vynútenými priznaniami, sexuálnym násilím a rabovaním). Dôvod, prečo má dovolené pôsobiť v tejto forme je však hlavne pragmatický a spočíva v tom, že zúfalá ukrajinská vláda chcela po začiatku vojny na Donbase využiť všetky dostupné prostriedky, aby región prinavrátila pod svoju plnú kontrolu.

Veru, po tom, čo som videla na tých fotografiách z Volyne, by som slzu nevyronila za nikoho, kto by nasledoval idey banderovcov. OSN jednoznačne prápor Azov spojila s vojnovými zločinmi z roku 2014 na Donbase. K tomu niet čo dodať.  Je hanbou, ak sa nájdu aj u nás takí, ktorí by chceli i to bagatelizovať.

 

O to viac, že aj u nás banderovci vystrájali, hovorí o tom článok v linku

https://www.aktuality.sk/clanok/656757/o-co-islo-banderovcom-na-slovensku-rozhovor/

ktorý sa snaží vytvárať dojem ako nám tu šarapatu robili v skutočnosti nie banderovci, ale domáci kriminálnici. Rátajú zrejme s tým,že pamätníci vymierajú – a  súčasníci pravdu nevedia. A tak si pre oprášenie historickej pravdy pripomeňme, že ako uvádza článok v linku

https://banskabystrica.zoznam.sk/zomrela-posledna-zijuca-ucastnicka-snp-anna-dubinyova-mala-najvacsi-strach-z-banderovcov/

umrela posledná účastníčka SNP ako 95-ročná a najviac sa bála nie Nemcov, ale najviac  ju desilo spomínať ako o tri roky neskôr do Čierneho Balogu napochodovali banderovci.

Vystrájanie banderovcov na našom území popisuje aj článok v linku 

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/623027-armady-troch-statov-proti-banderovcom/

už krátko po druhej svetovej vojne začali niektoré oddiely prenikať aj na slovenské územie, najmä do okresov obývaných Rusínmi. Podľa správy Elemíra Polka, náčelníka štábu 4. vojenskej oblasti v Bratislave, banderovci prešli v okrese Snina koncom novembra 1945 od „lúpežného rekvirovania potravín a šatstva k zvýšenej aktivite, ba aj k politickým vraždám“

A keď zalistujete v čase, nájdete v médiách spred pár rokov aj pravdu napísanú, ako v  článku v linku                                                          https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/377102-preco-na-vychode-nemaju-v-laske-banderovcov/

Predstavte si, píšu tam, že

keď sa ľudia v severovýchodnom cípe Slovenska pred piatimi rokmi dozvedeli, že prezident Viktor Juščenko vyhlásil Stepana Banderu, vodcu OUN a neskôr i UPA, za Hrdinu Ukrajiny in memoriam, len nechápavo krútili hlavami. A keď vlani počuli, že v Kyjeve sa nasledovníci banderovcov derú k moci, pocítili aj obavy. S oddielmi UPA, prenikajúcimi cez naše územie na západ, mali svoje skúsenosti až do roku 1947, keď proti nim museli zasiahnuť jednotky regulárnej armády. 

Kým Slovenská republika po osamostatnení v roku 1993 odmietla nadväzovať na svoju predchodkyňu z rokov 1939 – 1945, odsúdila jej fašizujúcu štátostranu i polovojenskú gardu a kolaboráciu s nacistami, v samostatnej Ukrajine pokladajú OUN a UPA za základné zložky národnooslobod­zovacieho boja. „Dúfam, že naše hranice s Ukrajinou sú dobre zabezpečené a že v prípade nevyhnutnosti budú ešte lepšie,“ hovorí bývalý starosta Danko. V Poľsku sa nacionalistická Falanga nespolieha na uistenia vlády a v lete tohto roku začala na hranice s Ukrajinou posielať vlastné hliadky…

Táto podivná história so zvráteným a neľudským konaním niektorých jej obyvateľov voči iným jej obyvateľom sa s Ukrajinou nesie v čase dodnes. Dáva mi to viac zmysel i s tým, že je tam kopa lumpov bez morálnych zábran čachrujúcich s našou pomocou, aj s amorálnym konaním ich ombudsmanky, ktorá si navymýšľala príbehy o znásilňovaní žien, aby potencovala nenávisť a našu pomoc, ako to uvádza článok v linku

https://hnonline.sk/svet/96024092-skandal-na-ukrajine-hromadne-znasilnovanie-rusmi-si-ombudsmanka-vymyslela

Pretože toto bremeno budú Ukrajinci niesť vo svojom osude, kým sa s tým čestne nevyrovnajú – a rozhodne nie je správnym postupom vyhlasovať Banderu za hrdinu. Nijako neseniu toho historického bremena neprospievajú snahy bagatelizovať tie zločiny, či už priamo popieraním, alebo tiež poukazovaním že i Poliaci tam predsa podobne konali. Ani zabudnuté kríže a cintoríny, ruiny kostolov, ako to opisuje článok v linku

https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/ukrajina-polsko-druha-svetova-valka-krvava-nedele-banderovci_1907221245_per

Iste, každé miesto má históriu, ale žiadny historický kontext neospravedlňuje zverstvá páchané v akejkoľvek dobe. Ani po Banderovi pomenované ulice a pamätníky nemožno vysvetliť historickými tradíciami. Veru, ja v tom vidím nedostatok úcty ku volynským obetiam aj neonacistické prvky – a nie úprimnú snahu vysporiadať sa s minulosťou zodpovedne.

I keď, ako uvádza článok v linku

https://www.aktuality.sk/clanok/656757/o-co-islo-banderovcom-na-slovensku-rozhovor/

mladšia generácia ukrajinských historikov sa pustila do toho len prednedávnom, keď sa otvorili archívy. Prinášajú zaujímavé výsledky, nepopierajú ukrajinskú vinu na konflikte a skúmajú túto tragiku vyváženejšie a triezvejšie.

To naznačuje, že systém začína vyvíjať snahu o vysporiadanie sa s týmto hrozným momentom histórie v krajine. Ak som spomenula v minulom blogu konštelačnú myšlienku, že spoločnosť, ktorá nejakej skupine ľudí ublíži, si skôr či neskôr bude musieť prevziať svoj dlh, tak dnes sa mi to hlboko prepojilo s ukrajinskou históriou. Rozumiem teraz, že veľmi veľké bremeno banderovci Ukrajine spôsobili, Záťaž toho starého dlhu nesie ich spoločnosť v sebe – a pôjde to s nimi, kým sa s tými činmi banderovcov čestne nevysporiadajú.

Môžeme im v tom pomôcť my ostatní – že vzdáme úctu osudu ľudí utýraných banderovcami tým, že si budeme dôstojne pripomínať pamiatku tých obetí.

 

Sú príbehy, ktoré si treba navždy pripomínať. Aby sa už nikdy neopakovali. Niektorí Volyň spomínajú v spojitosti s masakrom v Rwande a hovoria, že príbehy sa opakujú, ak  na ne zabúdame.

Na pamätníku obetiam Volyne v Poľsku je napísané

Ak by som zabudol na nich, môj Bože na nebi, zabudni na mňa.

 

Ach hej, Bože, prosím, nedovoľ nám na nich zabudnúť. . .

Elena

 

 

 

 

Ale čo 4. – Ako som novú kariéru budovala. . .

06.10.2024

Ak sa rozhodnete plniť svoje sny o novom profesijnom smerovaní, nemusíte to mať jednoduché. Budem detektívom, založím si detektívnu kanceláriu – povzdychla som si nadšene nedávno. Konečne som z hĺbky svojho srdca vydolovala to, čo by ma teraz naozaj bavilo. Popri písaní knižiek teda, z ktorého až takú radosť nemám, lebo už tretí USB s rozpísanými knihami sa mi [...]

Ale čo 3. – Čo nám Kotlár nepovedal. . .

05.10.2024

Kotlár toho nepovedal ešte veľa. Každopádne si cením jeho odbornú aj ľudskú odvahu, že oficiálne pomenoval veci v správe povedané. Lebo je dôležité ich pomenovať. To za prvé. Útoky proti nemu sa rozbehli – a „vedci dlhodobo sa zaoberajúci výskumom vírusov“ sa ozvali. To za druhé. Otvorene poviem, že keby to boli naozaj vedci, bolo by im jasné, že [...]

Ale čo 2. – Sociálna poisťovňa upokojuje a generálny prokurátor by mal zasiahnuť. . .

04.10.2024

Nie, tento štát veru nevie robiť poriadok tým správnym spôsobom. Médiami u nás víria články, ako údajne nebude na dôchodky, lebo je veľa dôchodcov a štát nemá peniaze. Nečudo, že sa ľudia vyplašili a pýtajú sa, čo štát spravil s ich peniazmi, ktoré ako platiaci poistenci Sociálnej poisťovni posielali po desaťročia na svoje dôchodky. Ako píše článok v [...]

Rwanda / Marburg /

Rwanda začala s očkovaním proti vírusu marburg, dostala stovky dávok skúšobnej vakcíny

06.10.2024 20:21

Infekčné ochorenie v krajine prvýkrát potvrdili koncom septembra.

Viktor Orbán

Orbán v Taliansku: Brusel nás trestá za to, že nevpúšťame migrantov. Tvrdí, že Maďarsko chráni Európu

06.10.2024 19:36

Maďarský premiér zdôraznil, že Maďarsko dostalo pokutu 200 miliónov eur a každý deň platí milión eur, pretože neumožňuje vstup migrantov.

Sweden Climate Protest

Aktivistku Thunbergovú zadržali na klimatickom proteste v Bruseli

06.10.2024 18:53

Švédsku aktivistku zadržali spolu s ďalšími vyše 100 protestujúcimi.

Chaldíja

Izraelské letectvo zaútočilo v sýrskom meste Homs na autá s humanitárnou pomocou

06.10.2024 17:53

Tri nákladné vozidlá s humanitárnou pomocou boli zaparkované blízko továrne na výrobu iránskych automobilov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,970
Celková čítanosť: 9501019x
Priemerná čítanosť článkov: 3199x

Kategórie

Archív