otvorene

Už som raz taká, láskavá a súcitná.

V nadráne o včerajšku uvažujem.

Nedajte sa mýliť mojim otvoreným vyslovením názorom v blogu ku politike a spoločenským javom – v bežnom živote som tolerantný, ústretový, spolupracujúci a ohľaduplný človek. Citlivo vnímam utrpenie iných –  a mali ste ma vidieť včera, keď som mala v rukách výsledky nášho výskumu o tom, aké rôzne ACE (sú to nepriaznivé životné okolnosti rôzneho druhu) doliehajú na deti u nás. Nesieme si ich z detstva každý v nejakej miere, a vplývajú na naše zdravie, aj duševnú pohodu, vzťahy k ľuďom a správanie v živote. Niektorým tým okolnostiam sa nevieme vyhnúť, ako smrti či závažnej chorobe blízkeho, iné – rodič vo väzení, rozvod či násilie v rodine – by deti nemuseli pri zodpovednom konaní dospelých zažívať.

Už som raz taká, láskavá a súcitná.

Prší, dážď vyťukáva rannú pieseň na podokeniciach. Spomenula som si na  včerajšok – v Bratislave demonštrovali ľudia, ktorí prichádzajú o prácu. Žlté ochranné prilby rozložili –

https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/256371-pred-uradom-vlady-lezia-zlte-prilby-priemyselnici-protestuju-proti-zvysovaniu-cien-energii

a tak uvažujem o tej darebáčine, že ničia našu ekonomiku nielen zvyšovaním nezamestnanosti, ale aj likvidovaním výroby hliníka – lebo hliník budeme potrebovať ďalej, a tak ho budeme kupovať za draho zo zahraničia.

Už som raz taká, láskavá a súcitná.

Súcitne som včera čítala i článok o prezidentke Čaputovej – skutočne by som  bola  na jej mieste nešťastná, keby o mne ako o prezidentke písali len v súvislosti s outfitmi a účesmi – ale zasa, sme evidentne rozdielne,  ja by som sa nedokázala mlčky prizerať a pretŕčať outfity v situácii, kedy šialene rastúce životné náklady a situáciu s vykurovaním na zimu treba riešiť bezodkladne. Bola by som prezidentka – bojovníčka, a nie prezidentka – predvádzačka šiat

https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/zuzana-caputova-svojim-outfitom-vsetkym-vyrazila-dych-taketo-saty-este-nemala-co-ten-uces

Už som raz taká, láskavá a súcitná.

A tak som zauvažovala aj o tých vyše dvestotisícoch na keksíky a čokoládky pre vojakov v Lešti pri čítaní článku v linku – či to náhodou nie je málo a netreba do toho vložiť viacej peňazí

https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/kontajnery-miliony-sladkosti-pre-vojakov-statisice-to-obhajuje-opozicia-zuri?itm_modul=centrum_topbox&itm_brand=centrum&itm_template=hp&itm_position=1&itm_area=top_vyber

Neviem, som asi slabá v matematike, ale nesedia mi tie Naďom udávané údaje – veď ak zrátame  v crz tie pozverejňované zmluvy na potraviny (cca 1, 7 milióna eur mi to vyšlo dokopy), tak

vydelenie počtom ním uvádzaných 1500 ľudí znamená delené 1500, a potom delené počtom mesiacov do konca roku 2023 (tj delené 16) je 70 eur na mesiac. Delené počtom dní (priemerne 30), vyjde stravná jednotka 2, 36 eura na jedného vojaka na deň.

Už i s tými keksíkmi a čokoládkami dokopy.

Márnosť – pri dnešných cenách je to naozaj skromná suma, veď obed v reštaurácii stojí niekoľkonásobne viac – to by som na Naďovom mieste dôsledne zvažovala, čo dám do tej stravnej jednotky – ananás ani 210 litrov vína by to určite nebolo.

No, aby nám tí spojenci v Lešti nakoniec nechcípli od hladu…

Elena

K diskusii  palenque  Niekedy sú ľudia iluzívni a očakávajú, že láskavý človek bude  všetkým iba dávať. Ja som láskavá voči obyčajným, poctivo pracujúcim ľuďom na Slovensku, ktorých životná úroveň sa prudko znižuje – a preto nemôžem „láskavo  podporovať“  rozdávanie na ich úkor. Vláda bohapusto vyhadzuje peniaze na úkor základnej životnej úrovne ľudí.