Mačky, kto to spravil – povedala som prísne v jednom minulotýždňovom podvečere.
Zapadajúce lúče slnka vrhali zlatistý tieň na obrazovku notebooku – a v rozpísanom súbore sa tiahli slová navyše. Odbehla som si len spraviť čaj. Pred časom ma tak mačky prihlásili do jednej fb skupiny poskákaním obrazovky. Teraz ale pozerali skúmavo, či mi ten čaj neuškodil. A veru ich pohľady boli namieste. Napísať poskákaním klávesnice tri razy slovo medveď by bol zázrak.
Čo to je, čo to znamená – hodila som otázku Zámeru sveta.
Nie môj hlas – zašepkal tíško.
Jediného človeka by som si so slovom medveď spojila. Môjho šamanského učiteľa. A tak som sa pozrela na jediné miesto, kde jeho hlas ešte môžem nájsť. Zvláštne, že som nemala potrebu tam zájsť doteraz, uvedomila som si. Ktorú nahrávku? No poslednú, vedela som jasne.
Koincidencie nám ukazujú cestu. Idem správnym smerom, vedela som náhle, keď povedal, že jeho obľúbená skupina je Nightwish. Zasmiala som sa, lebo The heart asks pleasure first patrí k mojim srdcovkám. A tak som pozorne načúvala jeho slovám. Posolstvo vrany, sovy a holubice – počúvala som a plakala.
Lebo málokto rozumie tomu, čo potrebujeme naozaj, niekedy ani my sami nie.
Áno, odpovedala som jeho hlasu, to je presne to, čo potrebujem.
Ach, čo tomu predchádzalo?
Musíš vykročiť k dôvere, šepkal Zámer sveta trpezlivo mesiac či dva dozadu.
Nepotrebujem k šťastiu iných ľudí, cítim sa dobre sama so sebou, vlastne mi je bez väčšiny z nich oveľa lepšie – protirečila som.
Musíš vykročiť k dôvere, povedal Zámer sveta prísne.
Urob si poriadok so šlápotami, aby neubližovali iným svojou nečestnosťou, odvrkla som.
Máš na mysli novú potopu? pýtal sa medovo.
Zlo sa ničí ohňom, aby sa nevrátilo, to predsa vieš, dodala som zotrvačnosťou, ale hnev ustúpil a došla mi chyba, ktorú robím.
Každý má svoju cestu učenia, niektorí v 1. triede, iní možno aj v špeciálnej škole, ale je to ich cesta. To moja nepokora zasa raz skúšala na mne svoje triky, ťahajúc za uši môj hnev zo zranenia.
Díval sa s porozumením. Aerien, naozaj nemôžeš zničiť zlo.
Prikývla som. Nevládzem chcieť veriť, nikomu, dodala som po chvíli.
Dôvera je zásadná – že niečomu alebo niekomu veríme. Ach, to nie je vaša lekcia, ale moja. Lebo v niektorých situáciách nielenže stratíme dôveru voči ľuďom, ale i stratíme ochotu komukoľvek skúsiť veriť.
Čo k tomu potrebuješ? pýtal sa Zámer sveta tíško.
Nevedela som odpovedať.
Ja viem – prikývol Zámer sveta, keď som nevedela nájsť slová k tomu posolstvu môjho šamanského učiteľa.
Chcela by som vrátiť ten čas nevinnej dôvery, ktorá je hlboká a bezpodmienečná a nečaká, že ľudia konajú zákerne a bezohľadne.
Čistú dušu, hľadám čistú dušu, povedala som zrazu.
Rovnakí hľadajú rovnaké, rozosmial sa. Dôverovať môžeš tomu, kto hľadá to isté čo ty.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty