otvorene

Lupienky z čerešní sypú sa pod nohy, 

akoby padali odkiaľsi z oblohy

krehké a voňavé anjelov slzičky,

vo vzduchu vznáša sa lupienok maličký…

Lupienky tíško vietor v diaľ nesie,

v živote našom znie lásky  pieseň,

spomienky nežné ako lupienkov more

na naše deti „ukryté hore“.

Hodvábné oblaky, tam kdesi sedia v nich, 

dívaš sa do výšok, až sa ti tají dych,

v srdci vás máme, stále ste s nami, 

vy deti v oblakoch, my dole mamy.

Keby som viedla vojsko, ktoré by malo vyhrať, tvorili by ho matky.

Pretože nikto nevie bojovať tak ako mamy.

Dnešný blog venujem  jednej mame, ktoré je láskavým človekom a veľkou bojovníčkou za svoju dcéru Dianku.

O Dianke som písala v blogu opakovane

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2022/03/20/anjelske-kridla-1-ako-anjel/

aj tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/03/31/bola-raz-pravda-7/

či tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/09/05/je-to-tak-1-nespinkala-umierala/

Dievčatko ako malá víla. Ako lupienok čerešňového kvetu.

Úrad pre dohlad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil pochybenie nemocnice v roku 2019

https://domov.sme.sk/c/22074139/prijali-ju-pre-kasel-zomrela-na-opuch-mozgu-mala-len-rok-a-pol.html

Keď sa v roku 2020 objavil článok

https://seredsity.sk/primar-galantskej-nemocnice-celi-obvineniu-z-precinu-usmrtenia-v-pripade-umrtia-jeden-a-pol-rocnej-dianky-mal-zanedbat-svoje-povinnosti/

človek by si naivne povedal, že konečne končí cesta za spravodlivosťou  pre rodinu Dianky, ktoré zomrela iba 18-mesačná.

No je rok 2023 a Janka píše smutne spomienku na Dianku…

Zaujímavú úvahu som čítala nedávno v jednom konferenčnom zborníku Prešovskej univerzity z roku 2011 od MIchancovej – týkala sa restoratívnej spravodlivosti – že bežné chápanie zločinu zanedbáva perspektívu obete. Zločin je pokladaný za porušenie zákona, ale nie je chápané, že ide o pre obeť závažne traumatizujúcu udalosť, tj. že páchateľ svojim konaním nielenže porušil nejaký zákon, ale – a hlavne – spôsobil závažnú škodu iným ľuďom.

Škody, ktoré sú spôsobené, majú u obetí mnohorakú podobu.Pokiaľ niekto zaviní smrť vášho dieťaťa či iného blízkeho človeka, nejde len o to, že porušil ľudské práva toho, koho smrť zavinil. Porušil aj vaše práva, a to doživotne. A tiež spôsobil, že ste vystavení ďalšiemu porušovaniu vašich práv – sekundárnou traumatizáciou vnekonečnom súdnom konaní – kde vás zástupcovia spravodlivosti na slovenský spôsob presviedčajú, že vy predsa nie ste obeť, že obeť bolo len vaše dieťa, ktoré umrelo, takže čo to vlastne chcete,..

Jednou z tých nepochopených škôd, ktorým sú obete vystavené,  je aj narušenie  ľudskej dôstojnosti obetí

• ak je obeť zločinu poškodená fyzicky, ak utrpí trebárs nejaké zranenia, vzniká tu potreba medicínskej starostlivosti,
• ekonomické poškodenie vyvoláva potrebu finančnej reštitúcie,
• emočné poškodenie prejavujúce sa napr. stratou dôvery k ľuďom či
strachom vedie k potrebe obnovenia pocitu dôvery a bezpečia,
• poškodenie na úrovni medziľudských vzťahov, objavujúce sa napr.
v podobe sociálnej izolácie obete, provokuje potrebu sociálnej podpory a akceptácie,
• poškodenie dôveryhodnosti obete, prejavujúce sa tým, že skúsenosť obete je minimalizovaná, braná „na ľahkú váhu“, alebo je obeť dokonca podozrievaná z toho, že má podiel viny na tom, čo sa jej stalo, je prepojené s potrebou človeka, aby jeho skúsenosť mohla autenticky zaznieť a bola plne rešpektovaná,
• kognitívny šok, súvisiaci s neschopnosťou nájsť logické vysvetlenie zločinu, vyvoláva u obetí potrebu zodpovedať nezodpovedané otázky, rovnako ako aj potrebu ospravedlnenia a úprimnej ľútosti zo strany páchateľa.
Tento výpočet utrpených škôd a následných potrieb obetí zločinov je len náčrtom ich posttraumatickej situácie, ktorá je ďaleko komplexnejšia a problematickejšia než je možné zachytiť do riadkov.

Nejde teda iba o porušenie zákona, ale hlavne a v prvom rade o škody, ktoré spôsobil ten skutok  iným ľuďom v ich živote.

U nás sú práva páchateľov brané do úvahy omnoho viac ako práva obetí. Nikto v trestnom konaní nepolemizuje o páchateľových právach, a všemožne ich chránia. Zato práva obetí sú poškodzované mnohonásobne.

Možno lepšie inak pochopíte tie slová, keď si prečítate to, čo píše Diankina mama Janka. Zrejme aj prístup orgánov, ktorú majú v tomto štáte spravodlivosť nastoľovať, by sa zmenil, ak by namiesto „porušenia zákona“ riešili pri skutku páchateľa jeho „ťažký zásah do života iného človeka“.

Fotografia Dianky aj príspevok sú zverejnené s Jankinym súhlasom, samozrejme.

Hej, mamy sú tie najväčšie bojovníčky na svete…

Elena