Jedenástka 9. – V závoji bielych lupienkov. . .
6. mája 2023 19:32,
Prečítané 1 330x,
elenaistvanova,
Jedenástka
Sedieť v tráve a žuť šťaveľ v závane voňavého vzduchu a pri tichej vtáčej piesni.
Trochu pohody a pokoja v tejto chvíli nesiem.
Veď hej, čas Brdárky.
Už pár rokov tam idem v čase čerešňových kvetov, keď brdárskovský svet zázračne zbelie.
Zaváhala som, či ísť, lebo davy ľudí sa tam tento rok valili, a ja davy nemusím…
Nakoniec včera vďaka môjmu prostredniatku som sa tam dostala.
Vzduch vonia tak brdárkovsky, slobodou šírych priestorov.

Cesta nás láka vykročiť do diaľky…

A ešte ďalej…

Stromy už odkvitli mnohé tento rok, akosi skoro. Len kde-tu ešte čerešňa žiari snehovobielou hlavou.

Lupienky v záplave slnečných lúčov vietor nesie vzduchom…

Rozprávkovo krásna krajina, ktorá ma objíma nežne a krehko v závoji bielych lupienkov….

A pritom mi odhaľuje šíre priestory a tíško šepká „povedz mi, čo naozaj chceš“. Nie, nie, moju odpoveď uchová a nikomu neprezradí…

Ach, hej, toto srdce mi pribalila Brdárka na cestu domov. Ona má to moje, to vie…

Elena
31.03.2025
Pravdu o Jakubovi a Matúšovi vám teraz poviem. I ešte niečo naviac prezradím. Mám rada silné príbehy, možno i vy. Jakubovi nerozdal život tie správne karty, povedali by sme v prvej chvíli. Pridusil sa pri pôrode a má ťažké celoživotné následky. No už pri druhom pohľade si uvedomíme, že mal i veľa šťastia – osud mu nadelil milujúcu mamu a starostlivého [...]
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
Celá debata | RSS tejto debaty