otvorene

Búrka na krajinu spúšťala hustý vodopád dažďových kvapiek. Hlboké tiahle hrmenie sa ozývalo kdesi v diaľke. Obloha bola temno-temne modrá. Ako moje šaty, úplne premoknuté z vynášania smetí, ktoré som vzorne triedila. Pobavene som si uvedomila, že keď už sme v daždi, vyzerá to lepšie  ako keď ho len pozorujeme.

Hlboko pocitovo, bezmyšlienkovite som sa prepojila s tou scenériou. Temnota oblohy rozprestierajúca sa od horizontu k horizontu pôsobila desivo. Od kopcov vľavo sa zrazu odlepili kúdoly bielej pary a hnali sa oblohou.

Pozri, zašepkal náhle Zámer sveta. Nad kopcom vpravo sa temnota roztrhla a zasvietil prenikavý lúč svetla. Priamo naproti balkónu pod kopec dopadol, a videla som ako sa rodí dúha. Malý svetlý bod akoby chvíľu víril a potom náhle zaihral dúhovými farbami. Začal rásť, po chvíli už bolo vidieť pás dúhy, ktorý neustále narastal a klenul sa čoraz vyššie do oblakov. Nezastavila ho temnota oblohy a ani bielohmlové mraky, jej svetlo ich prežarovalo a dúha sa klenula čoraz jasnejšia a žiarivejšia. Škoda, že som to nenafotila a nepodelila sa s deťmi o tú krásu, napadlo mi. No byť tu a teraz s tým okamihom bolo pre mňa dôležitejšie než bežať pre mobil.

Dúha je ako nádej v našom živote, aj keď je zdanlivo tá najväčšia temnota, zrazu sa objaví, krehká a trblietavá.

Zámer sveta sa usmieval, a ja vnútorne tiež – viem, že vie, že viem. Posunul ma k novej etape života, a ja síce neviem čo všetko mi do nej priveje, ale  je to smerovanie k poslaniu. Je to zvláštne, ako sa k niečomu nevieme v živote dostať, aj napriek snahe.  A zrazu sa nám to vráti do mysle, a zrazu sa nám otvorí cesta s úplnou ľahkosťou. Lebo to patrí k nám a lebo je ten správny čas.

Moqui, šamanské kamene som kedysi chcela, no boli buď drahé alebo vypredané, vždy do toho čosi prišlo. Nechala som to potom ísť. Predvčerom mi priplávali do mysle – no tak sa pozriem, či niekde nie sú, povedala som si. Boli – no za tú cenu ich nechcem, kývla som plecom.  Náhle som ich objavila za úplne úžasnú cenu.  A našla som si tie pravé pre mňa medzi nimi.

Mokré šaty sa sušili a ja som si namiesto písania dopriala chvíľu oddychu. Najstaršie dieťa mi poslalo nejakú verziu Hallelujah  – pri tej piesni v krematóriu brali preč truhlu s mojim synom. Po tvári mi tečú slzy, nech ju počujem kdekoľvek. Táto bola plná zvláštnych efektov, nechytila ma za srdce. Pozrela som – bola s Lanou Del Rey v Al verzii (verzia umelej inteligencie), A tak som sa rozhodla pozrieť na tvorbu Al. Môjho obľúbeného Passengra Al tiež úplne zorala – bez farby, chuti a vône v jej úprave kvílil. Originál je len jeden, povedala som si počúvajúc potom Passengra v jeho vlastnej úprave – to malo dušu. Venuj sa niečomu inému, Al.

Popri počúvaní hudby som si aj ponuky nejakých online obchodov s oblečením pozrela. Bežala som potom vyprážať zemiakové fašírky plná vďačnosti Bohu, že mám deti, ktoré si nič podobné na seba nechcú navliecť. Obaľovala som fašírky a vyprážala, a popritom som si vybavovala okamih zrodu dúhy.

Je to jeden z tých krehkých okamihov, ktoré si človek uchová v pamäti.

Elena