Ak prerátame to, čo z našich daní a odvodov dávame na „štát a solidárny systém“, tak viac ako tri dni z každých 5 odpracovaných dní na túto oblasť robíme.
Je to obrovská časť nášho života, a vôbec sa nečudujem tomu, že poctivo pracujúci ľudia chcú menej pracovať a viac žiť svoj vlastný život.
Pokusy s nastolením štvordňového pracovného týždňa so zachovaním plného platu už robili niektoré firmy aj u nás.
Pri medializovaní témy štvordňového pracovného týždňa pritom nám predhadzujú u nás smiešnu verziu – vraj ide o odpracovanie práce 5 dní v štvordňovom limite od rána do večera, akýsi presun odpracovaných hodín.
V skutočnosti štvordňový pracovný týždeň znamená pracovať o 20 % menej pri zachovaní plného platu.
Článok v linku
v ktorom analytik Ďurana tvrdí, že kratší pracovný čas je administratívne náročnejší, môžu si ho dovoliť len štáty s vysokou pridanou hodnotou, vysokou mzdovou úrovňou a minimálnou mierou nezamestnanosti.
Zvýšiť mzdy si určite všetci prajeme, a nezamestnaných by sme sa mali zbaviť tiež – každého nepracujúceho by sme mali namiesto hojných dávok v hmotnej núdzi zaistiť ponukou práce.
Rada by som sa pozrela na údaje o nezamestnanosti u nás ekonomicky. Je však otázne, koľko nepracujúcich v skutočnosti máme. Lebo ako nezamestnaný sa podľa štatistikov u nás označuje len osoba hľadajúca si aktívne prácu a v tomto ponímaní máme cca 170 000 nezamestnaných. Ibaže popri nich máme aj ľudí, ktorí si nijakú prácu nehľadajú a netuším ako ich štát eviduje.
Ako uvádza článok v linku, problémom u nás sú dlhodobo nezamestnaní
viac ako 110-tisíc z celkového počtu 170-tisíc ľudí bez práce predstavujú dlhodobo nezamestnaní občania.
Je potrebné o tom začať v spoločnosti hovoriť, a aj to začať nejako riešiť – nie je v poriadku, že ťaháme na svojich pleciach takúto hŕbu len tak dlhodobo nepracujúcich ľudí aj s ich rodinami. Určite by sme radi pomohli ľuďom, ktorí sa ocitnú v zlej situácii a zostanú náhle bez práce. Ale na pol roka, s očakávaním že svoju situáciu budú aktívne riešiť – a nie na roky, či nebodaj niektorých nechať žiť nakvačených na solidárnom systéme s početnými rodinami po celý život.
To, že tak veľa ľudí zostáva nezamestnaných dlhodobo svedčí podľa mňa aj o tom, že sa o nich solidárne postaráme a im to tak vyhovuje. Lebo len v cestovnom ruchu je desaťtisíc voľných miest.
A ako píše článok v linku
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/kde-sa-najlahsie-zamestnate/
najlepšia situácia je v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Počet voľných pracovných miest v celom Trnavskom kraji je 1,3-násobne vyšší ako počet uchádzačov o zamestnanie. V Bratislavskom kraji pripadajú na každého uchádzača o zamestnanie takmer dve voľné pracovné miesta. Najvyšší počet voľných pracovných miest v pomere k uchádzačom o zamestnanie nie je v Bratislave (ak zrátame dokopy čísla z piatich bratislavských okresov), ale v okresoch Nitra a Skalica, kde presahuje 280 %, kým v Bratislave je to 239 %.
To, v akom regióne žijete, resp. či ste ochotný za prácou dochádzať alebo sa presťahovať, má tak zásadný vplyv na príležitosť nájsť si prácu. Takže tí dlhodobo nezamestnaní ľudia zrejme nie sú v neriešiteľnej životnej situácii, ale je pre nich pohodlnejšie a výhodnejšie sedieť doma a iba brať v solidárnom systéme z hotového.
Aj článok
či tento článok
ukazujú, že miesta pre časť dlhodobo nepracujúcich by sme mali.
A článok v linku
Podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza je demografia jednoduchá matematika a do roku 2040 bude chýbať 240-tisíc ľudí na trhu práce. V tomto roku podľa neho nastane zlom a pokles pracovníkov bude ešte výraznejší. Alexej Beljajev uvádza, že budeme potrebovať riadenú imigráciu, či sa nám to páči, alebo nie. Treba sa podľa neho pripraviť na to, že tu vznikne trochu multikultúrna spoločnosť. O tom, že budeme musieť lákať pracovníkov zo zahraničia, hovoril aj minister hospodárstva.
Mňa by skutočne zaujímalo, či ráta a v akej miere s tým, že zamestnáme aj našich dlhodobo nezamestnaných. a či nie je lepšie urobiť opatrenia, aby sa muselo zamestnať našich 110 000 dlhodobo nepracujúcich, ako tu napúšťať migrantov z Afriky? Akosi nie som presvedčená o ich kulturálnej adaptácii a ani pracovitosti u niektorých.
No článok v linku hovorí aj o výraznom náraste počtu ľudí v hmotnej núdzi
Sú to nezamestnaní hľadajúci prácu, alebo ľudia prácu nehľadajúci? Pre dávku v hmotnej núdzi by som dala u človeka vo veku kedy má pracovať ako podmienku poskytnutia tejto dávky to, že je zaradený ako uchádzač o prácu.
Toto je iba jeden z aspektov, ktoré so štvordňovým pracovným týždňom úzko súvisia. Kým máme priveľa nezamestnaných, ku štvordňovému pracovnému týždňu nedôjdeme. Pritom tí, ktorí poctivo pracujeme, máme tiež len jeden život a iba rovnakých 24 hodín života denne ako ten, kto sa pohodlne usadí na lavičke a čaká, že ho budeme živiť. Že sa mu poskladáme na všemožné dávky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť, a namiesto neho aj na živobytie, lekára a vzdelanie jeho deťom a starostlivosť jeho rodičom…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty