otvorene

Uvažujete, ako nás umelá inteligencia v práci nahradí? No, neviem, neviem. Som skeptická, lebo s umelou inteligenciou som komunikovala. Ach, poviem vám, to bol zážitok.

Volala som k istému operátorovi. Ha – a hneď umelá inteligencia, že či chcem komunikovať s ňou. Zachovala som sa hnusne – že s operátorom.

Ale keďže žiadny z nich nedvíhal a mňa po pár minútach hudobná vsuvka rozhodne neuvádzala do stavu pohody, ale k jedovatým poznámkam, že či majú toľko sťažností a nezrovnalostí, keď to tak dlho trvá, pri opätovnom volaní som sa rozhodla hovoriť s umelou inteligenciou.

Môj prvý rozhovor s ňou ale dopadol neslávne – po mojej prvej vete zahlásila, že rozumie len krátke vety. Chcelo sa mi zakričať „čomu z vety „posielate mi cudzie údaje“ nerozumieš? Ale ešte by mi odpovedala, že ničomu. Výrok „nehovorím ti dlhé vety“ som rovno vypustila, nebudem sa predsa hádať so zjavne neinteligentnou umelou inteligenciou. Namiesto toho som povedala iba  „chcem operátora“. Aj operátora som sa dovolala nakoniec. Vyjadrenie ak chcete nahlásiť zmenu, tak potrebujete …“  som uťala „nič nepotrebujem. Oznamujem vám, že mi posielate cudzie údaje, navyše k inému operátorovi, vy s tým robte čo chcete, však vy ich posielate, nie ja. Asi je i trestné, rozosielať bez súhlasu cudzie údaje, nie ?“ – zauvažovala som. Vybavila to okamžite…

No, ešte to chvíľu potrvá, kým bude umelá intellgencia natoľko inteligentná, že bude môcť so mnou viesť filozofické rozhovory, ktoré mám v obľube. Skutočne neviem, čo by zahlásila na moju otázku „povedz mi, aké je tvoje životné poslanie“, alebo „hm, keby teraz prišli mimozemšťania, čo by si im určite povedal v príhovore“?  Ale zasa, o tomto sa nedá baviť ani s mnohými s neumelou inteligenciu, to chce skrátka rovnakú krvnú skupinu  – rovnako pochabú, rovnako recesistickú. Aj tak filozofické rozhovory dnes už vediem len sporadicky. Skôr sa odo mňa dočkáte debaty o nejakom recepte. Teda, ozaj – cez víkend som skúšala urobiť karfiol pečený v rúre – vraj ako vyprážaný je, ale lepší. Namiesto vyprážania v trojoblale  má byť obalený vo vajci, a potom v zmesi zo strúhanky, syra, papriky, cesnaku, soli a korenia. A tak sa to pečie na plechu. Ak ste to neskúšali, tak to ani neskúšajte – zjesť sa to dá, ale vyprážaný karfiol je vyprážaný karfiol. Nie som rozmaznaná v jedle – nikdy by som neochutnala wifonku do hrnčeka, ale na druhej strane si ani nepotrpím na luxusné a exotické jedlá – korytnačiu polievku, kúsky chobotnice, ani kaviár by som do úsť nevložila. No vyprážaný karfiol by som za pečený v rúre nevymenila. Došla som na svojej životnej ceste k bodu, kde je pre mňa dôležitá ozajstnosť – oceňujem ju ako u ľudí, tak i v jedle, a je pre mňa podstatné môcť si v pokoji uvariť jedlo, ktoré je presne také ako sa tvári.

Je to ako v tom buddhistickom príbehu o troch žiakoch, ktorí sa prechádzali a hovorili o svojich majstroch. Môj majster je natoľko zdatný, že dokáže nespať aj tri dni, povedal prvý. Môj majster je natoľko zdatný, že dokáže aj tri dni nejesť, povedal druhý. Tretí povedal  – Môj majster je natoľko zdatný, že spí, keď je unavený a je, keď je hladný…

Elena