Školáci dnes vykročia do školy, niektorí z nich po prvý raz.
A niektoré už do nej nevykročia nikdy.
Tento blog venujem ako spomienku všetkým deťom obetiam vojny a terorizmu.
Je prvý školský deň. A ja v tento deň spomínam na deti, ktoré do nej takto kráčali pred 19 rokmi – v roku 2004. Radostne a s dôverou. Kráčali niektoré z nich do školy po prvý raz v živote. Domov sa už nikdy nevrátili.
BESLAN, pravdaže. Názov toho mesta mnohým z vás už ani nič nehovorí. A tak ho pripomínam, lebo i teraz kdesi zúri vojna. I teraz môžu zomierať deti.
Blog som nazvala Alej anjelov. Alej anjelov je v Donbase. Miestni hovoria o sedemročnej tragédii a v Aleji anjelov si pripomínajú 91 detí, zavraždených za tie roky. No Alej anjelov by mali tvoriť všetky deti, ktoré sa stali obeťami vojen a terorizmu kdekoľvek a kedykoľvek. I teraz kvôli vojne na Ukrajine zomierajú deti – a ja sa hanbím za štát, ktorý namiesto podpory rokovaní o bezodkladnom ukončení vojny a o mieri posiela na miesta vojny zbrane.
Mier a bezpečie všetkým deťom v tento deň prajem.
O Beslane v blogu píšem opakovane, napríklad
či tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2022/09/17/oooooch-2-su-veci-o-ktorych-sa-nezartujee/
Sebakriticky som si priznala, že by som nemohla byť policajným vyjednávačom, som ako empat emotívna a ako Vodnár som hlboko zásadová, žiadny páchateľ by pri mne ako vyjednávačovi svoju lumpačinu neprežil.
Pri teroristickom výčine v Beslane teroristi zajali 1118 rukojemníkov – detí a ich rodičov, aj učiteľov. Zahynuli stovky ľudí, kým ofi zdroje uvádzajú 335 obetí, jediný z vyjednávačov, ktorého vpustili do budovy – Aušev – hovoril o viac ako 460 mŕtvych. Zomrelo aj niekoľko dôstojníkov ruských zásahových jednotiek – väčšina zdrojov píše o 10, no bolo ich 12. Podľa mňa rozpor medzi tými počtami mŕtvych je i tým, že zrejme i mimo školy boli mŕtvi, zabíjali sa následne niektorí preživší a aj ľudia ktorých blízki zomreli v tej škole páchali samovraždy. Tomuto môjmu predpokladu nahráva aj zmienka vo wikipedii, že do štatistík nie sú započítané obete v dôsledku následných psychických problémov. Je tiež otázne, koľko ľudí zomrelo nedostatkom potrebnej zdravotnej starostlivosti. Nemocnica v Beslane nebola pripravená ani vybavená na veľký príliv ranených, čo znemožnilo adekvátnu starostlivosť o všetkých ranených, z ktorých mnoho zomrelo v práve v tejto nemocnici. Nemocnica chýbali lôžka pre ťažko ranených, dostatok potrebných liečiv a neurochirurgický zdravotnícky materiál. A samozrejme aj personál pre taký obrovský zásah, nikto nebol na taký čin pripravený a zranených bolo aj ďalších vyše 800 ľudí, ktorí prežili.
Nejdem opätovne rozoberať celú tú udalosť, písala som už o rôznych jej aspektoch v v blogoch v minulosti. Hoci z neadekvátneho postupu obviňovali zásahové zložky, samotný vyjednávač Aušev za vinníkov označil miestne ľudové milície, ktoré sa nekoordinovane vrhli do oslobodzovania rukojemníkov. Rozumiem im, mali strach o svojich blízkych. Niektoré zdroje uvádzali, že bezpečnostné sljužby mali informáciu o možnom terorizme, no nepodnikli kroky na ochranu. Pozostalí bojujú za úplné odhalenie priebehu celej operácie. Obracajú sa aj na medzinárodné inštitúcie a Európsky súd pre ľudské práva v roku 2015 nariadil Rusku zaplatiť im sumu 2 955 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Vyčítali im neoprávnené použitie sily, ten plameňomet. A vraj o riziku vedeli dopredu – tak to im vyčítam i ja, podcenili to. Mali zlikvidovať tvorcov nápadu už pri samotnom nápade – nič iné si tí, ktorí vymyslia takýto čin, nezaslúžia.
Nepochybne teda ku pochybeniam v riadení tej operácie došlo, no i tak pre mňa jedinými vinníkmi všetkého sú tí čečenskí teroristi. Zaujalo ma, že sa vraj nepodarilo zistiť mená všetkých členov tej teroristickej bandy – niektorí z nich vraj boli a ARabi a Uzbec. Väčšina z nich mala deti, a tak by ma zaujímalo, či sa hanbia za výčiny svojich rodičov teraz. Vykvačila by som mená páchateľov v Beslane na tabuľu hanby aj s fotkami. Som proti hanobeniu ľudských pozostatkov, no nevyčítala by som ľudom v Beslane, keby telá tých islamských teroristov pochovali na mieste činu s prasacími hlavami – po tom, ako sa správali pri čine, si nezaslúžia označenie ľudia, ani jediný z nich. A hej, boli medzi nimi aj dve ženy.
Vraj chytili živého jediného z páchateľov, ktorým bol Nurpaša Kulajev, bol odsúdený na doživotie. I on vyvreskoval, že má deti. Chytili aj dvoch komplicov, z toho jedna bola žena – o tých som už nenašla neskôr nič, čo sa s nimi stalo. Najmenej jedného ozbrojenca podľa wikipedie zlynčoval dav rozzúrených miestnych obyvateľov priamo pred školou, keď sa pokúšal o útek. O tom, ako zásahové zložky v útoku riešili teroristov, kolujú rôzne príbehy. V jednom z nich piatich únoscov zabili, ale 13 ďalších ušlo a zabarikádovalo sa v jednom z domov. Ruské bezpečnostné sily na tento dom zaútočili. Podľa inej verzie v pivnici školy v Beslane sa v obkľúčení útočiacich kománd ministerstva vnútra ocitli traja teroristi, ktorí kládli odpor. Podľa ministerstva vnútra Severného Osetska išlo o vodcu bandy a jeho dvoch pobočníkov. Iné zdroje ale uviedli, že sa teroristi zabarikádovali v škole, kde po podvečernom doevakuovaní rukojemníkov veliteľ akcie rozhodol o stiahnutí ruských síl, aby zbytočne neriskoval ich život, a proti zvyšku teroristov použili tankové strely a plameňomety. Operáciu ukončili okolo polnoci.
Čečenskí teroristi strieľali v Beslane ľudí ležiacich na zemi, deti mali v oknách ako živé štíty a vyhadzovali ich z okien, držali ich celé dni bez jedla a vody. Dve skupiny chlapcov zastrelili rovno hneď v ten prvý deň. Strieľali do chrbtov utekajúcich zúfalých detí. Pre mňa tým činom stratili „čečenskí rebeli“ akékoľvek právo na označenie bojovníci. Žiadni bojovníci, primitívi ťažkého kalibru. Dodatočne pitvou zistili, že tí banditi brali dlhodobo drogy – no skutočne by ma zaujímalo, čo Allah na to, veď podľa mňa islam zakazuje drogy aj alkohol užívať?!!! Spomínam si po rokoch na deň, kedy médiami prešla správa o smrti Bašajeva, ktorý sa k tomu útoku vtedy prihlásil, a ja som si povedala „chválabohu, že už nebude vyčíňať“. Takí vojnoví zločinci, ako bol Bašajev či Bandera, ktorí brutálne vraždili deti, tehotné ženy a starcov, si žiadny súcit nezaslúžia.
Bolestných a hrdinských príbehov bolo v Beslane veľa. Jedna z matiek chránila pri záverečnom útoku svoje deti vlastným telom tak, že im polámala rebrá – ale útok prežili. Stojí tam pamútník toho činu, ako píše článok v linku
https://www.earch.cz/architektura/clanek/beslansky-pamatnik-z-medi
Traumu obete nesú v sebe – tento rok sa ľudia v Beslane rozhodli postaviť na mieste školskej budovy ruský pravodslávny kostol.
Mier a pokojný život v bezpečí všetkým deťom na svete prajem.
Elena
ďakujem , Elena.:) viac ľudí ako vy a svet by... ...
"Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty