Svetlo v nás 4. – To, čo nás vedie. . .

Vykročenie do nového roku je spojené u mnohých ľudí s dávaním si predsavzatí ako svoj život či seba samých vylepšia. Dávajú si záväzky, stanovujú si ciele, či jednoducho len snívajú o tom, čo by sa malo zmeniť – rozumej zlepšiť, aby žili šťastnejšie a zmysluplnejšie. Iluzívne očakávajú, že ich životom počas tohto roka začnú poletovať zlaté hviezdičky splnených snov, tak ako konfety na Silvestra.

Pokojný každodenný život si cením, úsmev, humor a pohodu pokladám v živote za liečivé. Držím sa toho, že Novým rokom by nás malo sprevádzať to, čo máme radi – nech toho máme v živote veľa po celý rok. V skorom ráne som začala tým, čo mám naozaj rada – horúcim čajom so sirupom a písaním si s blízkymi, pretože kým žúristi vyspávajú, my umiernene oslavujúci – čo sú aj moje deti s rodinou a priatelia – sme začali deň včasráno. Rozosmiala som sa v skorom ráne – zaspomínala som na včerajší podvečer a obrazovku notebooku, kde žiaril „môj príbeh“. Teda môj ako môj – maslové rožky som piekla, a poslala som dcéram fotku. Potom som šla do kuchyne vypnúť rúru, lebo som piekla ešte aj chlieb, a neprozreteľne som nechala otvorený notebook. Pred časom ma mačky takto už do nejakých fb skupín prihlásili, tento raz nahodili môj príbeh –  sú v tomto smere zjavne zdatnejšie ako ja. Ten príbeh som nijako nevedela odstrániť – tak som kývla rukou. Našťastie to dnes zmizlo.

 

Popri pokoji by mala podľa mňa náš život sprevádzať i nádej. Píšem o tom, aké je dôležité veriť v budúcnosť,  v tejto jedenástke blogov – a v jej prvom blogu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/12/25/svetlo-v-nas-1/

som spomenula príbeh o dvoch mužoch v Číne, ktorí sadili stromy – Ťia Chaj-sia a Ťia Wen-čchi, jeden z nich bol slepý a druhý bezruký.

Teraz vám prezradím ich príbeh celý. Žili v jednej dedine od narodenia a odmala sa priatelili. Osud k nim nebol priaznivý, mohli by sme povedať. Wen-čchi sa ako trojročné dieťa sa dotkol spadnutých elektrických drôtov a prišiel o obe ruky. Chaj-sia sa narodil slepý na jedno oko, na druhé oko prestal vidieť pri nehode v továrni. Upadol do depresie a Wen-čchi hľadal spôsob, ako mu pomôcť. Uvedomil si, že cestou je nájsť niečo, čo mu vráti zmysel života. Mali v tej dobe obaja po 35 rokov a nemali nijaké peniaze. Oboch trápilo, ako sa devastuje okolie dediny. Prišiel preto s nápadom, že budú sadiť stromy. Ukážme, že sme limitovaní fyzicky, no náš duch nepozná hranice – povedal Wen-čchi – a že jeden slepý a jeden bezruký muž tým po nás zanechajú les. Nemali peniaze ani na semená či stromčeky, rozhodli sa preto stromy množiť rezkovaním. Z osemsto rezkov v prvom roku im vyrástli dva.  Nevzdali sa, v druhom roku vysadili rezkov viac a starali sa o ne intenzívne. Prežila väčšina. Dedinčania sprvu pozerali s nedôverou, no postupne im začali pomáhať v starostlivosti o stromy. Dnes okolo dediny žije vyše desaťtisíc stromov, ktoré vysadili títo dvaja muži.

 

Niekedy je naozaj ťažké vykročiť ďalej. Práve nádej je tým svetlom, ktoré nás vedie tmou. V živote sú pre nás dôležití ľudia, ktorí nás povzbudzujú mať nádej. Nie ľudia žiariaci ako slnko, ale ľudia ako mesiac svietiaci nám na cestu v temnote, sú potrební pre život. A hej, pre mňa je príbeh tých dvoch mužov aj o poslaní – počuť jehio volanie a vykročiť za ním   si žiada vytrvalosť, odvahu a dôveru v seba aj v osud.

Tak nech je tento začínajúci rok plný nádeje, lebo práve ona je tým, čo nás vedie…

 

Elena

 

 

P.S. Fotka je moja, pravdaže – čerešňa z Brdárky, ktorá má odvahu a nádej…

 

K diskusii  lavida  Moje očakavania nie sú také – nejdem to tu rozpisovať, dam k tomu blog. Tak Ďakujem za inšpiracie, je v smere témy tejto jedenastky pre mňa.

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

A ešte i tu 3. – Zlodejina s vodou

13.10.2025

K dnešnému ťahaniu darebáčin za uši netreba veľa slov – niekto si tu z občanov robí zlatú baňu zrejme zasa raz. Keď čítam takéto informácie, spomínam na staré zlaté časy Divokého Západu, kde každého lumpa bez zaváhania okvačili na najbližší kandeláber. Mali ich tam potom o dosť menej – u nás sa zjavne množia rýchlejšie ako tie medvede, ktoré tu [...]

Dýchaj 9. – Recept pre ťažké časy

11.10.2025

Včerajšie svitanie postupne ukrajovalo z temnejúcej sa oblohy a oranžovo sa roztrblietali oblaky. Zakaždým posmutniem z rozporu môjho očakávania, že mobil zachytí niečo z tej krásy a reality fotky Krajinu drakov oblačnú som zamyslene sledovala. Ten sen ťa vyľakal, ozval sa Zámer sveta tíško. Iba zmiatol. Čo mi to má povedať, odpovedala som otázkou. Iba zopár snov [...]

grendel, michelko

Michelko nevidí šancu na ústavnú väčšinu pri posune komunálnych volieb. Podľa Grendela je dĺžka funkčného obdobia druhoradá

18.10.2025 15:27

Obaja to uviedli v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

Bologna, podlubie

Nemecko musí zaplatiť 50 miliónov eur za nacistický masaker pri Bologni

18.10.2025 14:44

Odškodnenie majú dostať tri desiatky pozostalých, peniaze však pravdepodobne vyplatí talianska vláda.

policia, SBS, dubnica, kopance

Osoby, ktoré v Dubnici kopali do človeka, neboli policajti, ale členovia SBS

18.10.2025 14:39

Polícia sa prípadom intenzívne zaoberá a v súčasnosti prebiehajú procesné úkony.

Auschwitz-Birkenau, Osvienčim, nacisti, koncentračný tábor

Vo veku 96 rokov zomrela pamätníčka holokaustu Dita Krausová

18.10.2025 14:31

Na motívy jej autobiografie Odložený život vznikol román Osvienčimská knižnica španielskeho autora Antonia Gonzáleza Iturbeho.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,242
Celková čítanosť: 10925698x
Priemerná čítanosť článkov: 3370x

Kategórie

Archív