Svet potrebuje hrdinov...
Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného.
Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina?
Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku
https://www.facebook.com/janka.violet/videos/1438626660853849?idorvanity=674985475874242
Hej, je, prisvedčila som.
Svet potrebuje hrdinov. Kadekto sa tak tvári. V skutočnosti je najväčším problémom nie nájsť nejakého hrdinu, ale odohnať všetkých tých nepravých. Našich záchrancov, malých bohov, falošných kráľov.
Nevedela by si bez nich rozlíšiť ozajstnú veľkosť, povedal Zámer sveta pokojne.
Prikývla som.
Dnes rozumiem hlbokej životnej múdrosti tej indiánskej básne, i tomu, čo je ozajstné hrdinstvo.
Nie som hrdina, nikdy som ním nechcela byť, povedala som Zámeru sveta včera a slzy tečúce po lícach som si utierala, nikdy, nikdy, nikdy, počuješ? Chcela som žiť pokojne a spokojne, nezáležalo mi na bohatstve či postavení, chcela som obyčajný pokojný život. Nechcela som nikdy zažiť takéto veci -sklamania a podrazy, kvôli ktorým prestaneš veriť ľuďom – a už vôbec, vôbec, vôbec nie smrť môjho dieťaťa. Dnes je to jedenásť rokov, jedenásť, počuješ…
Upokoj sa, snažil sa ma utíšiť Zámer sveta, je tu, je predsa späť, vieš to. Nepohla by si sa bez toho všetkého.
Nepohla, vedela som, že má pravdu. Naozaj by som sa nikam nepohla z mojej bežnej zóny – a je úplne jedno, koľko bolesti som zažívala, nepohla by som sa.
Snažil som sa ti pomôcť, nie ublížiť, dodal tíško Zámer sveta.
Prikývla som. Viem. Viem, že je to tak.
Dodal – Chceš teraz plakať?
Prikývla som.
Tak poď, zašepkal a tíško ma objímal, kým som plakala.
Elena
K diskusii Milan1 Nuž, budeš sa musieť vyrovnať s tým, že v tomto blogu píšem moje názory a skúsenosti. Tvoje pokojne uveď vo svojom blogu.
Na to aby sa človek pohol nepotrebuje predtým... ...
Celá debata | RSS tejto debaty