otvorene

Vyrážam z Revúcej, zavolalo dieťa vo štvrtok ráno. Silný vietor u nás mi ľadovým dychom rozvieval okraje hnedého ponča, kým som po pol hodine do auta vkĺzla. O pár chvíľ po zídení z hôr sme boli  zrazu v krajine zelenej trávy, o niečo neskôr i v krajine kvitnúcich stromov.

Och, povedala som iba.

Dieťa je predpisový šofér – nepohne sa, kým sa nepripútam. Neprekročí rýchlosť, cesta plynula hladko s jej tichým pospevovaním.

Povedz mi niečo dôležité, čo ma čaká, trebárs prvou piesňou – oslovila som Zámer sveta ku koincidenčnej hre, keď som do auta nasadala.

Načo sa pýtaš, keď nechceš vedieť, zasmial sa po chvíli pri pohľade na mňa.

No hej, nedávam druhé šance ľuďom, mykla som plecom, ak  mi niekto ublíži vedome. Pri prvom raze, keď sa ku mne niekto zachová nečestne či bezohľadne, to ho jednoducho len dobre nepoznám. Potom už viem, kto je. Nenavrávam si, že sa tak správa, pretože sa pomýlil, zle vyspal, či mal nešťastné detstvo  a musím ho chápať. Vidím jasne rozdiel medzi ľudskými chybami, ktoré tolerujem –  a medzi zámerne zlým správaním.

Zmierlivo mi prisunul moje obľúbené Scarborough Fair. Doprevádzalo ho pohoršené kvílenie našich dvoch mačiek, protestujúcich proti tejto púti. Moja Šmudlička šla na predoperačné vyšetrenie a ja som prepla do neradostných úvah, aby sa jej nič nestalo, či ju vôbec dať operovať a premietla som to do predstavy, že pri nej budem denne. Keďže ubytká v Košiciach sú samé D – drahé, desné alebo ďaleko od kliniky, vezmem spacák, zauvažovala som dobrodružne.

Čože? Nič sprostejšie som od Teba nepočul, zasyčal Zámer sveta.

Kto ma to len nedávno presviedčal, odpovedala som, aby som vykročila zo stereotypu, že sa mám posunúť? 

Vykročila, nie vyskočila oknom, pokračoval. Nevyrazila si putovať lesom doteraz, lebo sa bojíš toho sprevádzania medveďom, Na šamanskom rituáli zomierania a znovuzrodenia ma fascinovalo, ako si bezstarostne spala v spacáku, kým ti okolo hlavy pobiehali kone.

Sú inteligentné, neublížia ti zámerne, vysvetlila som.

Pospávať pár nocí v košickom mestskom parku je z iného súdka dobrodružstiev, dvaja policajti nemusia byť zďaleka najhoršou verziou príbehu, podotkol varovne. Bude i pršať, celý týždeň, celé dni. 

Prečo by malo tak pršať,  podotkla som, bude to len poveľkonočný týždeň, nie Medarda.

Mačky utíchli, Scarborough Fair tiež, Zámer sveta radšej zmenil tému.

Dal som ti nedávno tri otázky, povedal milo, keď už to vykročenie spomínaš.

Zalovila som v pamäti. Hej, o Severke, o najlepšej verzii seba i o mojich plánoch  ku zmene sveta v detstve.

Zdá sa, že toto moje vykročenie nepokladáš za najlepšiu verziu mňa, povedala som chápavo.

Rozosmial sa. Že si nešla robiť policajného vyjednávača, úspechy by si žala. 

Môj názor na vyjednávanie s lumpami akéhokoľvek druhu si iste pamätáš, poznamenala som.  No a nie je to odpoveď na otázku, pravdaže.

Ja mám s verziami jasno, povedal pokojne. Čo si myslíš o nich sama? 

Nemám potrebu vylepšovať túto moju verziu, toto som ja. Stále budem mať strach o tých, na ktorých mi záleží, ak budú v ťažkej situácii. V situácii skúšok ich nebudem ťahať za ruku, len im budem z celého srdca priať, aby tou skúškou prešli a posielať energiu. V zlej situácii ich budem ticho objímať, stáť pri nich pevne. Vždy budem trochu pochabá, uchovávam v sebe kus dieťaťa, jednoducho to tak chcem a ani robiť výkop za spravodlivosť neprestanem, nebudem sa mlčky darebáčinám prizerať. Robím krôčiky k budúcnosti, učím sa kresliť s umelou inteligenciou, obrázky do kníh si spravím. Vieš, niekedy ľudia hľadajú tú „najlepšiu verziu seba“. Snažia sa hrať falošné hry, používajú skrášľovacie filtre, predvádzajú postavenie, majetok a moc, či duchovnú púť. Podľa mňa sme iba v jednej verzii, nieto teda lepšej a horšej verzie nás samých, i keď v priebehu životy sy môžeme očisťovyť. sú rôzne možnosti našej životnej cesty – niektoré využívajú náš potenciál viac a iné menej. Najlepšia verzia cesty je dvojplamenná, lebo využíva náš potenciál maximálne a konáme spoločne niečo pre „veľké dobro“. 

Už vieš rozlíšiť karmický  a dvojplamenný vzťah, však, dodal pokojne. Povedz mi, čím sa najviac líšia podľa Teba? 

Karmický partner v nás zámerne aktivizuje naše strachy, bolesti, úzkosti. Dvojplameň nezraňuje, iba priťahuje našu pozornosť, akoby ti vstupoval priamo do srdca, hoci nechápeš presne prečo a akoby hovoril z tvojej duše, odpovedala som. Náhodou som si to ujasnila, pozrela som si v tomto týždni tú knihu trochu, čo si ma už tak dlho nútil prečítať,  teraz som ju konečne čítať začala, zaujala ma. Ohľadne tej témy mi napísala jedna pani a ja som jej chcela odpovedať pravdivo, tak …

Zámer sveta sa zasmial.

Oooo, nie, ten smiech sa mi nepáčil. Dala som priamu otázku – Neposlal si ju, že? 

Medovo filozoficky odpovedal – Je niekto, koho nepošlem? Ľudia niekedy ignorujú moje prosby i rady. Vždy existuje spôsob, ako ich k tomu doviesť,…  

Sklonila som hlavu, je to tak. Nakoniec, som mu za to vďačná, kniha je to naozaj zaujímavá.

Elena