Bratislavský príbeh pani Janky mi včera ráno dych vzal.
Máme tie mačičky ako deti, napísala – teraz už nevie ako ďalej kvôli zlej susede.
Deväťbytovka ako naša, povedala som si v prvej chvíli. Predsa však diametrálne odlišná – u nás v tichu hôr tichá bytovka, viacero bytov len rekreačných. Niektorí odídu ráno do práce, jedna suseda autom na nákup do mesta chodieva denne na pár hodín, druhá sa ide prechádzať tu. Občas sa na chvíľu stretneme na schodoch, prehodíme pár viet.
V takom Pezinku je to nepochybne inak s tichom, no i tam chcú ľudia žiť pokojne. Mať susedu ako pani Janka, plakala by som.
Pani Janka v mačkárskej skupine píše o susede, ktorá
je plná nenávisti, okno má o poschodie vyššie nad našou vysunutou volierou do šikma, neustale oblieva z okna mačky, ktore kŕmime a veľmi sa jej boja. Začala liať vodu do šikma…
Jej mačky sa trasú od strachu, už ani na okno nechcú chodiť, kde majú urobenú voliéru. Súcitila som s nimi i s pani Jankou.
Vlastne nie, plakala by som iba chvíľu – a bola by som hudbymilovnou, opravila som sa. Určite by som dala sťažnosť mestskému úradu, i podnet enviropolícii. No a hej, niektorí ľudia potrebujú názorný príklad, aby porozumeli svojmu správaniu a jeho dopadom. Bubnovať od rána do večera týždeň, či naplno pustiť hudbu, k tomu hlasno spievať by som preto začala – aby pani pochopila, že nie je na svete sama, kto sa vie správať odporne. Že my ostatní sa tak nesprávame preto, lebo sme ohľaduplní – no ale to nás môže prejsť, taká láskavosť. Nemusíte to hrotiť, že od šiestej do desiatej, postačí od siedmej do siedmej večer hudby i spevu. Neporušujete nič.
Pokojne by sa mohla i sťažovať, povedala by som úplne jasne, že s tým hudbymilovným správaním skončím presne vtedy, keď prestane ubližovať mojim mačkám.
Dobré susedské vzťahy robia skrátka jasné hranice…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty