Ú-ú-ú, ú-ú-ú…
Sladkosmutná pieseň Lorda Hurona sa niesla skorým ránom.
Nie je to moja srdcovka, ale zaspomínala som ňou na tohtotýždňové cesty autom s dcérou. Dieťa si s jej obľúbencami pospevuje pri šoférovaní, trochu falošne a hodne radostne, a ja spokojne načúvam.
…I’ve been searching for a trail to follow again…
Hľadal som cestu, ktorú by som mohol opäť sledovať…
Náhle zaznela tichá otázka Zámeru sveta – Naozaj si ju hľadala?
Zarazila som sa. No veď hej, hľadala, možno.
Zasmial sa.
Povedz mi, prečo leopard, položila som mu priamo otázku. Lebo dve knihy s názvom leopardí mi práve na stole ležia.
Neodpovedala si mi na otázku od minulej soboty, odkráčal od tej odpovede.
Ach, moje narodky boli a fakt mi dal jednu otázku Zámer sveta. A hej, mám vlastnú pieseň, teda dostala som i pieseň ako darček – uleteli mi myšlienky kamsi od témy…
No dobre, pozri, neviem odpoveď, kývla som plecom.
Neuvažovala si nad tým vôbec, povedal, prečo?
Nepokladala som to za prioritu, odpovedala som pravdivo
Chcem odpoveď teraz, pritvrdil, pouvažuj o tom hneď.
Take me back to the night we met…
Vezmi ma späť do noci, kedy sme sa stretli – pospevoval Lord Huron.
Áno, no tak už viem, musí svietiť v tme – povedala som po chvíli – a vo svete, ktorý je tvrdý, musí byť mäkký.
Tento raz sme sa so Zámerom sveta smiali spolu. No, presne tak to je, našla som v sebe správnu odpoveď.
Elena
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty