otvorene

Matovič chystá „férové dane“. Tak prečo mám pocit, že to bude akurát tak snaha poctivo pracujúcich zasa raz o viac okradnúť?

Presne tak totiž vidím solidárny systém na slovenský spôsob  v oblasti zdravotníckej a sociálnej v dnešnej podobe – na spôsob čarovnej skrinky pre podaktorých spoluobčanov..

Majú pocit, že tam nemusia nič dať, a môžu z neho iba vyberať a vyberať a vyberať.

Čarovná skrinka nefunguje – a nemôže fungovať – iba v štýle „však mi dajú, však sa postarajú“.

Solidarita v oblasti zdravotnej  a sociálnej starostlivosti bola pekná myšlienka. Pravdaže, bola by aj peknou realitou, keby sme žili v slušnej spoločnosti čestných ľudí. Keby pomáhala naozaj ľuďom v ťažkých časoch a keby do nej všetci čestne vkladali. Keby sme nemali takých spoluobčanov, ktorí do nej nechcú vložiť nič – a pritom by z tej čarovnej skrinky vyberali a vyberali. Takých špekulantov máme viac ako dosť. Tak ale žiadna čarovná skrinka nefunguje.

Takže k tomu si v tejto chvíli pár slov povieme.

Začnem príbehom – teda dvomi príbehmi. Lebo súvisia.

Vo štvrtok popoludní v Tornali na námestí deti sa ohadzovali pomarančmi. Zrejme na autobus čakali, či len trávili čas na námestí cestou zo školy – neviem. Pomaranče trafili i do škatúľ s priesadami pred obchodom. Dávajte pozor, však to zničíte  – povedala som. Posunuli sa trochu, ale pokračovali. Pohadzovali pomaranče, nivočili ich, pravdaže. Nuž, skladáme sa na tie ich solidárne obedy, ale zjavne platí, že čo zadarmo dostaneš, to si vôbec nevážiš.

Druhý z príbehov médiá priniesli –  o gangu dievčat, ktoré napádajú ľudí v Dunajskej Strede. A ako inak, hneď na koronu to psychologička chcela zviesť, že to preto, lebo doma deti dlho boli – nuž, a nie je azda základným kameňom výchovy rodina? Tak čo robili pre svoje deti tí rodičia, z ktorých mnohí nepracujú nikde? Všetku výchovnú a vzdelávaciu povinnosť hádzať na plecia školy je smiešne a trápne. Povinnosť rodičov nie je iba priviesť dieťa na svet, ale aj ho vychovať. Skutočne by som povinne nechala rodičov tých dievčat hovoriť televíznych správ, ako na svoje deti výchovne pôsobia

https://spravy.rtvs.sk/2021/05/v-komarne-odhalili-gang-skolacok-surovo-napadaju-ludi-v-uliciach-mesta/

Bolo mi ľúto dievčatka v televíznymi správami prezentovanom videu, ktoré kopali do tváre. Jednak pre samotnú agresiu voči nej, ale jednak pre zverejnenie tej nahrávky. Mali radšej ukázať ksicht páchateľky, ako obeť, lebo ju to môže retraumatizovať. Čudujem sa, že sa nedali ešte dokopy rodičia obetí a tí ostatní ľudia, a nezorganizovali skupinu, ktorý by dotyčné slečny chytila a vyplatila po holom zadku, pre výstrahu. Skutočne čakám, že sa tam niečo naozaj zlé stane, keď takto ležérne k tomu pristupuje polícia a verejné inštitúcie. Po prvom prípade okamžite, bezodkladne – nie ťahať vyšetrovanie veci celé mesiace – mali rodičia dostať trest – verejné práce popoludní s tabuľkou na krku s nápisom „moje dieťa ubližuje iným“. Som si istá, že prevýchovná akcia rodiča po takomto prevzatí zodpovednosti za činy svojho dieťaťa by bola neporovnateľne efektívnejšia, ako sú slušné dohovárania a kadejaké priestupkové konania, pri ktorých nedá rodič ani cent pokuty, lebo len sociálkuje…

Zasmiala som sa, keď som čítala predvčerom, ako sa ozvali pohoršené úvahy, že nápad ministra Krajniaka o rodičovskom bonuse je nespravodlivý. Lebo rodičom, ktorí vychovali deti čo pracujú, môžu tieto deti presmerovať časť svojich odvodov, takže ich dostane nie „solidárna čarovná skrinka“, ale priamo ten rodič. Veď do poriadnej výchovy dieťaťa investoval čas, energiu a nie malé peniaze. Je to podľa mňa múdry a správny krok.

Odrazu sa vynorili hlasy nespokojných – že ako k tomu prídu tí ktorí deti nemajú? Nepochopila som – oni investovali do výchovy dieťaťa čo? Lebo v čase, kým pracujúca matka po návrate z práce venovala čas deťom, oni  nič také nerobili. Mohli oddychovať, užívať si zarobené peniaze sami pre seba. Kým matka sa delila o výplatu so svojimi deťmi, oni nič také nerobili. Dávajú svoje dane a odvody presne tak ako ten rodič – z toho majú ten základný dôchodok a „čarovnú skrinku“.

A že ako k tomu prídu ľudia pracujúci v zahraničí ? No tak tí môžu svojim rodičom prispieť z toho, čo v zahraničí zvýšene zarobia. A pekne poďakovať všetkým ktorí sa tu nezištne v solidárnom systéme skladajú ich rodičom na dôchodky a zdravotnú starostlivosť na Slovensku napriek tomu, že ich deti v solidárnom systéme u nás neprispievajú.

A že ako k tomu prídu tí, ktorých deti nepracujú? Môžu svoje deti inštruovať, aby pracovať začali.

Jednoducho treba jasne a otvorene hovoriť o tom, že sa nedá zo solidárneho systému iba ťažiť.

A že nie je čestné z neho špekulantsky ťažiť viac, ako tam vkladáme. Lebo presne to mnohí robia. U nás v súčasnosti nezaslúžene poberá dôchodok podstatne vyšší ako tam vložili napríklad kopa bývalých živnostníkov, ktorí špekulantsky platili najnižšie odvody. Som skutočne zvedavá na Matovičovu reformu, lebo ak by mala byť o tom, že by poctivo pracujúci  zamestnanci mali platiť viac, tak s tým súhlasiť odmietam. Už teraz dávame príliš veľa.

Solidaritu podporujem voči tým, ktorí majú ťažké postihnutie či závažnú chorobu. Pre tých ostatných by mal štát ponúknuť pracovné príležitosti.

Podnikateľov – neplatičov príspevkov zdravotného a sociálneho poistenia zamestnancom by som po dvoch mesiacoch riešila zákazom akejkoľvek štátnej pomoci, po troch mesiacoch exekučne. Ak nevieš podnikať úspešne, nepodnikaj vôbec. Nekopili by sa miliónové dlhy do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Myslím si tiež, že by bolo spravodlivé  a správne urobiť v sociálnom  i zdravotnom poistení rodinné účty. Na ne by ľudia zrejme menej špekulovali s vkladmi, lebo by vedeli že minimálnymi odvodmi oklamú akurát tak sami seba. Dnes platí mnoho živnostníkov iba odvody minimálne. Pravdaže, ešte menej by sa oplatilo nepracovať a iba ťažiť  zo solidárneho systému – ale to pokladám za správne smerovanie. Lebo je rozdiel, ak denne cestujem hodinu do práce a hodinu sa vraciam z práce obchádzkou teraz a musím podať pracovný výkon, ako keď niekto sedí doma po celé roky a iba naťahuje ruku, aby som sa s ním podelila o zarobené.

Tí, ktorí pracujú, pracujú čoraz dlhšie a čoraz viac, majú i dve práce, aby prežili – a pritom tu máme ľudí, ktorí dlhodobo iba čerpajú „z hotového“. Máme málo zdravotného personálu? Rekvalifikujme ľudí bez práce. Nerozumiem tým projektom, ktoré pre nich štátne inštitúcie robia – načo ich, preboha, učíte podnikať? Máme málo neschopných podnikateľov s dlhmi? Stačí ich rekvalifikovať na pomocný personál v zdravotnej a sociálnej starostlivosti.  

Viete, úprimne súcitím s mnohými ľuďmi, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie. Veci nepredávam na bazoši, ako podaktorí, ale rozdávam zadarmo. Pomáham nezištne. Ale toto je o inom – systém nám tu doslova vychováva špekulantov a ľudí bez ochoty pracovať.

Nie, nemyslím si, že je to v poriadku. Tak čarovná skrinka nefunguje.

Elena

K diskusii DAvidC. nečítaš pozorne – ja nežiadam pre bezdetných vyššie dane, len im vysvetľujem, že na bonus od detí nárok logicky nemajú.